Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do tej Ameriky s predsedom neletel.
- Chcel som, ale predseda povedal, že valašku doma nechať musím. Tak som ho niekam poslal a nejdem.
- Pištík môj, a prečo ti to nechcel predseda dovoliť?
- Že by ma nepustili do lietadla, vraj by som nejakú bezpečnosť narušil. Alebo čo.
- Ale hybaj. Valaškou?
- A čo ti ja viem? Veď som aj predsedovi povedal, že nech sa nebojí, že keď niekto bude proti valaške protestovať, že mu jednu po hlave kydnem a hneď prestane.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za Ančou nezašiel, veď si už dobrý týždeň nebol.
- Starý môj, Anču mi ty ani nespomínaj. Odkedy sa Malý Dodo dal na pestovanie, tak za ním chodí.
- Pištík môj, však za ním chodila aj pred tým.
- Veruže chodila. Ale teraz už iba za ním. Ani sem na salaš už na oštiepke nepríde.
- Pištík môj, neboj, to vyriešime. Predsedovi o Dodovom pestovaní povieme a potom uvidíš, ako rýchlo sa k nám na salaš schovať príde. A možno aj s Dodom.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do mesta nešiel, keď ti ten dopis od policajtov prišiel.
- Ten myslíš, kde chcú, aby som vysvetlenie prišiel podať?
- Veruže ten, Pištík môj. Ak ma pamäť neklame, tak dnes si tam mal ísť.
- Dobre hovoríš, súvislo, až mi je to divnô. Ale to nevieš, že už som im bol vysvetlenie podal?
- Hej? A kedy?
- Včera v krčme. S tým policajtom sme si až do rána všetko vysvetľovali. A po pätnástej borovičke mi aj potvrdenie napísal, že už všetkému rozumie.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel tiež k Malému Dodovi na brigádu, keď sa mu tam všetci chlapi z krčmy prihlásili.
- A vieš ty Jarík, čo je to za brigádu?
- Veruže neviem.
- Zbieranie toho, čo mu na poli vyrástlo.
- Ale nevrav. Malý Dodo sa dal na pestovanie?
- Veruže dal. Polovica dediny mu na poli zelené makovice zbiera. A vraj aj celkom dobre platí. Akurát predsedovi sa nesmie nič povedať.
- Jáj, Pištík môj. Keby sa to ten dozvedel, sám by mu pole posekal a spálil.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si ovce nepodojil, oštiepky nenarobil?
- A prečo by som ja také kreposti robiť mal?
- Jak prečo, vari si nepočul, že sem predseda tých Nemcov dovedie?
- Nemcov hovoríš? Nech si len dovedie, valašku im ukážem, a hneď budú dole kopcom utekať.
- Pištík môj, dnes už na Nemcov nemusíš valašku vyťahovať, dnes už je iná doba?
- Hej? A vari máš na nich niečo iné nachystané?
- Mám Pištík. Na každého liter žinčice. Najprv zaplatia a potom budú ešte rýchlejšie utekať ako pred valaškou.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či tie volebné lístky neštuduješ, čo nám bol predseda priniesol.
- Myslíš tie dva? Rovnaké priniesol, každému jeden, že ich do urny máme hodiť.
- Hej? A čože je to za lístok?
- Jaj, či si len krepý, ako noc o pol druhej na obed. Predsedova strana to je. Akú inú by nám už len doniesol.
- Ale čo, hádam len nekandiduje.
- Veruže hej. Na oboch lístkoch je zakrúžkovaný. A tak mi povedal, že keď mu ten jeho krúžok zrušíme, že nám on salaš zruší.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či pri nových ovečkách nie si, čo sa boli včera tej ovci narodili.
- Bol som, starý môj. Ale furt neviem, kde tá ovca k ním prišla. Však barana sme u nás na salaši nemali už ani nepamätám. Ani predseda nám žiadneho kúpiť nechcel, že by sme sa o jahniatka nevedeli postarať.
- No, a vidíš ako nám to ide. Ale tiež mi ten zázrak vŕta v hlave.
- A čože vlastne teraz robia?
- Ale, na jasličkách som ich videl vyspávať. Strašne spokojne vyzerali.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ešte nespíš.
- Starý môj, nedarí sa mi.
- A ovce počítať si skúšal?
- Myslíš tie naše dve? Veruže desať razy som ich prepočítal a žiadna nepribudla.
- Tak snáď nám predseda ešte nejaké kúpi, aby sa nám lepšie zaspávalo.
- Ten ich len tak nekúpi. Ale Anča by ho presvedčiť mohla. Hovorila, že na mne hneď spozná, či som dobre spal. A tento mesiac to veru nešlo, keď som furt musel niečo do počítača vypisovať. Ale zasa raz bude skoro celý rok pokoj.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či jedlo z dediny neprinesieš, keď sa Anča rozhodla, že tiež chce pásť ovce tak, ako my.
- Starý môj, nechce sa mi, ale ak Anča jedlo nedonesie, tak možno ovce budeme musieť podojiť a oštiepke narobiť. A kdeže je vlastne Anča?
- Kde by bola? V kolibe sa zatvorila a že ju nemáme vyrušovať. Tak, ako ty si sa zatváral.
- Ale ja som sa tak zatváral, keď som ta mal… návštevu.
- Pištík môj, hádam si nemyslíš, že Anča je tam sama zatvorená?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa mi to marí, alebo sem skutočne voľajaká dievka ide.
- A veruže ide, dobré vidíš, starý môj.
- Vitaj dievka moja, a čože ty tu? Omrzelo ťa voľačo?
- Dobrý deň, pán bača. Viete, ja utekám preč.
- Aha. A prečo si teda sem k nám zavítala?
- Viete, v dedine som sa predsedu stretla. Tak som chcela vedieť, kde ma môže čo najďalej poslať, aby ma nikto nenašiel. Tak ma poslal sem.
- Dobre ťa poslal, dievka moja. Však tu už sme kdekoho schovávali.