Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine, tam sa ti dnes chystá veru veľká sranda. Pán farár nechal do spovednice bezpečnostnú kameru nainštalovať, pretože zistil, že mu tam nejakí ľudia liezli. A dnes to bude v krčme púšťať, aby všetci videli, kto mu tam lezie a čo tam robí.
- Dnes hovoríš? Tak to by som asi mal rýchlo bežať za Ančou, presvedčiť ju, nech sem príde a tu na kolibe ju schovať. A potom sa teda radšej nejakú dobu v dedine neukazovať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak,lebo sa mi vidí, že sem zasa predseda mieri?
- Dobrého zdravia predseda, a čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Ja vám donesiem, kua chlapi. Pamätáte sa na tú sošku, čo ste pri kopaní záchodu našli? Do múzea som to poslal a mi odpísali že to je z nejakej Veľkomoravskej ríše a že prídu kopať.
- Kopať, predseda? A do koho?
- Jak do koho, kua? Do zeme. Všetko tu rozhrabú a tam, kde máte záchod bude najväčšia diera.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Nuž veď ja len tak, lebo o tomto čase si zvykol za Ančou do dediny chodievať.
- Jáj, Anču mi ani nespomínaj, krepá je ako noc o pol druhej na obed. Objavila novú diétu a že jej mám každý deň parenicu a oštiepky nosiť a aspoň pol litra žinčice. Tak som jej povedal, že keď chce, nech si príde mlieka nadojiť, ale že ja to robiť nebudem.
- Dobre si povedal, Pištík môj, súvislo, až mi je to divnô. A ak príde, aspoň sa niekto o ovečky postará.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- Na a kde by som mal byť?
- Nuž veď ja len tak, či ovce nedojíš?
- Tie veru ešte spia, včera neskoro do noci televízor sledovali. Lunetik spieval.
- A nutrie si skontroloval, keď nám ich už predseda doniesol, nech salaš rozšírime?
- Za tými šiel pes a strašné kreposti ich začal učiť. Kožuchy im nafarbil na ružovo a na modro. A včera na nich musel celú noc vrčať, lebo ináč by sa s ovcami pobili, kvôli tomu Lunetiku. Ale dnes im pustil z rádia niečo a poviem ti, Pištík, takto skákať som zvieratá ešte nevidel.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Nikde, veď ja len tak, že predseda sem zase ide. Dobrého zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám donesiem, kua chlapi. Čo nie ste dole v dedine? Nepočuli ste, že všetci majú naskákať do tankoch a zrovnať Budapešť?
- Do tanku? Hádam nie do toho, čo k nemu každý rok vence kladiete.
- A do akého iného, kua? Hybajte dole. Ty budeš kerúvať a ty strieľať. A ja tomu budem veliť.
- Viete čo, predseda, velenie nechajte na nás a my tú Budapešť dostaneme aj bez tanku.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel dole do dediny. Tam ti je teraz nejaký človek, čo kože vykupuje. A celkom dobre za to platí, tak či si mu tú kožu, čo máme pred kozubom nešiel predať.
- Jáj, ale však tá nie je naša, tá je cudzia.
- Hej? A čia? Však ju tu už hodne dlho máme.
- A vari si nepamätáš? Nejaký Nemec si ju tu nechal, že vraj ju v Amerike nejakému grizlymu zobral a nech mu ju postrážime, kým sa z Turecka vráti.

„A či si mi tu, Pištík môj?“
„No a kde by som mal byť?“
„No veď ja len tak, či si za Ančou nešiel.“
„Anču mi ani nespomínaj. Minule si vymyslela, že budeme po nejakej rodnej hrude chodiť. Potom mapu Slovenska vytiahla a špendlíky do nej pichala, že tu pôjdeme a hentam a ešte dakde. Čo som ja krepý, takto hore dole chodiť?“
„Dobre si povedal, Pištík môj, súvisle, až mi je to divnô.“
„A ešte som jej povedal, nech sem k nám príde, že miesto hrudy sa o našu hruď môže oprieť a s tým rodením tiež niečo vymyslíme.“

„A či si mi tu, Pištík môj?”
„No a kde by som mal byť?”
„Nuž veď ja len tak, či nie si dolu v dedine. Tam ti je teraz veľká sranda. Predsedovi jeho sochu stavajú.”
„Akože nášmu predsedovi?”
„A akému inému? Čo si nepamätáš, ako nám hovoril, že má nápad za milión? A veruže sa trafil. Toľko tá socha stojí.”
„Jáj, už si spomínam. Myslíš, že aj nám niekto sochy postaví?”
„Ja by som ti ani takú sochu nechcel. To sa potom len starať sa o to, holuby odháňať?”
„Nuž, ja ti veru tiež radšej dievčence obháňam, než holuby odháňam.”

„A či si mi tu, Pištík môj?”
„No a kde by som mau byť?”
„Nuž veď ja len tak, či nie si dolu v dedine. Tam sa ti teraz dejú veľké veci. Odmäk prišiel, rieka sa z koryta vyliala, predseda museu krízový štáb zvolať.”
„A kde ho ako zvolau?”
„V krčme. Kde inde, keď všetko ostatné voda odniesla.”
„A krčmu neodniesla?”
„Veru odniesla, ale chlapi stihli všetko povynášať a novú si zriadili.”
„Nuž tak to hej. A ovce nepodojíme? Jak sneh zmizol už ich aj na kopci vidno.”
„Podoj si, Pištík, ak sa ti za nimi chce do kopca driapať.”