Smrti král

Pod dubom je hromada červov. Spadli z neba? Nie, vylezli z vajíčok nakladených muchami a iným hmyzom. Spadli z duba? Nie, iba z niečoho, čo na dube visí. Na jednej z vetiev je prehodené lano. Kvalitné lano, zatiaľ sa nerozpadá. To sa však nedá povedať o tom, čo na ňom visí. Postava pokrytá červami už zďaleka nie je celá. Opadané kusy však pod hromadou červov nie je vidno. Na postave je najviac červov práve na miestach po chýbajúcich kúskoch. Kvôli jednej takej hemžiacej sa skupine už ani nevieme, či bola postava žena alebo muž. Červom však postava chutí aj tak.

Do jednej ruky vziať si nožík
a do tej druhej nožničky.
Jedným z nich bodať, druhým rezať
a do očí vpichnúť vidličky.

Sekera ostrá, to je kámoš
tá patrí priamo do lebky.
Za stôl si sadnúť a ku večeri
lyžicou nabrať žiletky.

Keď máš len pílu obyčajnú
radšej sa dopusť krádeže
Cirkulárka či reťazová
rýchlejšie kosti prereže.

Klincami pribiť sa ku drevu,
je ťažké iba zdanlivo.
A že to nie sú veľké rany?
Ježišovi to stačilo.

***

Zadanie sa však nesplnilo,
a katastrofu nemáme
všetko sa správne podarilo,
úspešne všetci skonáme.
A ak sa vám to zapáčilo…
Poďte sa pridať! Počkáme.

Klesal pomaly dolu. Zatiaľ mal dostatok svetla. Zadíval sa nahor. Výletná loď sa vzďaľovala. Stále obrovská, plná ľudí, zábavy, obchodov.
To však nechal ďaleko nad sebou. Okolo pásu mal priviazané závažia nakradnuté v lodnom fitness. Aspoň niečo tam bolo užitočné.
Z úst mu uniklo trochu vzduchu. Malá bublinka sa vzďaľovala. Zdalo sa mu, že sa zväčšuje. Uvedomil si, že stále zadržuje dych. Vydýchol. Nová bublina, omnoho väčšia, sa pobrala za predchádzajúcou. Tiež akoby sa zväčšovala. Predstavoval si, že bude väčšia ako loď. A tá sa prepadne do priestoru po bubline.
Ale nestalo sa. Len on padal stále hlbšie a hlbšie.

Hansov sused na záhrade očividne staval nejakú hranicu. Riadne vysokú. Dokonca na to musel vziať rebrík.
„Oslavujete niečo?“ opýtal sa Hans suseda.
„Veruže áno. Dúfam, že sa s tým dostanem do novín,“ odpovedal sused. „Dnes už to nie je tak jednoduché, ako za mojich mladých liet. Dnes preto treba niečo urobiť. Nemáte náhodou kanister benzínu?“
Hans mal náhodou kanistry benzínu dva. Susedovi stačil jeden. Vyšplhal na hranicu a začal ju polievať. Potom polial aj seba a všetko zapálil.
Hans to so zaujatím sledoval . Tak takto sa chce dostať do novín. Hans sa rozhodol, že mu pomôže. Začal sa polievať tiež.

Doma ho čaká manželka. Zasa sa bude pýtať, kde bol, s kým bol, čo tam robil a podobne. Podobných výsluchov má za sebou hromadu. Aj preto si dnes kúpil malú krabičku.
Už stojí pred domovými dverami. Pripravuje sa. Dodáva si odvahy. Ruka mu skĺzne ku krabičke. Vytiahne ju, otvorí. Vysype si trochu obsah na dlaň, chvíľu si ho prehliada. Nakoniec si obsah dlane vloží do úst a prehltne. A opakuje to, kým nie je krabička prázdna. Za malú chvíľu to začne účinkovať.
Otvorí dvere a vojde domov. Presne podľa očakávania, žena ho zasypáva otázkami. Ale on ich už príliš nevníma.

Petrin prvý zoskok bol darom k narodeninám. Samozrejme tandemový. Po kurze začala skákať pravidelne. Pocity vo vzduchu sa nedali s ničím porovnať. Skoky z lietadla však nestačili. Začala s BASE jumpingom. Vrhnúť sa z budovy či z mostu a mať len pár sekúnd na otvorenie padáku, to bolo niečo.

Dnes však svoju vášeň povýši ešte na vyššiu úroveň. Jej spoluskokani samozrejme nič netušia, ináč by jej nedovolili sa k priehrade ani priblížiť. Už sa vrhá hlavou napred do hĺbky. Približne teraz by mala otvárať padák. Ale dnes nie. Dnes si to chce vychutnať až do konca. Veď je to naposledy.