Kamarát

„-jedenásť kíl. Sodík... dve kilá. Vápnik... jedno-“
„Sherlock?“
Mycroftov sedemročný braček naňho vyčítavo zazrel. Bolo pol tretej. Ráno mal vstávať do školy.
„Nechaj ma!“
„Toxín alebo výbušnina?“ Mycroft sa rezignovane opýtal.
Sherlock vystrčil peru. „Bude to kamarát. Každý nejakého má, len ja nie – tak si ho vyrobím. Materiál už mám.“
Ráno Mycroft vzal Sherlocka k psychiatrovi.
***
Keď Sherlock začal pravidelne navštevovať márnicu, Mycroft znervóznel. Jedného dňa sa Sherlock objavil s „kolegom“ v pätách.
„Že si ho neposkladal z náhradných častí?!“ dožadoval sa Mycroft.
„Našiel som ho,“ odsekol Sherlock. „Tak ako je, potreboval len srdce. Dal som mu moje – tridsať deka.“