V diaľke

Jedného dňa sa dračí jazdci vrátia.
Na oblohe sa objaví húf podivného tvaru, čo narastie do obrovských rozmerov.
Dračie krídla rozčesnú vzduch a jazdci skontrolujú každý piaď zeme, ktorá im náleží. K nebu sa vznesie dračí spev a Hora jazdcov sa znova zazelená pod ich vedením.
Urobil pre to všetko, čo vie. Zvyšok.. je na iných.

Slnko zfarbilo obzor dočervena. Akoby sa mu vysmievalo jeho túžbe. To bola ich farba...

Nevrátia sa, šeptali predlžujúce tiene. Rozhodne nie dnes.

Slnko úplne zapadlo, ale on si len posunul klobúk do čela a usmial sa.

Dávam vám šancu zajtra, zašepkal to ticha noci.