Večer v Londýne

Než sme vyšli z márnice, zotmelo sa. Zhlboka som sa nadýchol Londýna.
“Výborne!” tešil sa doktor. “Stačí nám vypátrať, s kým sa mal nebožtík zísť, a spoznáme totožnosť vraha.”
“My vieme, s kým mal Goldblum schôdzku,” odvetil som.
„Ako to?!“
Ach, Watson. Oči videli, ale myseľ ostávala slepá.
„Ako dlho ste mienili tajiť, že ste obeť poznali?“ spýtal som sa inšpektora.
Beckettovi sa v očiach na okamih odrazili hviezdy. Žmurkol a zhlboka sa nadýchol. Žiaľ sa mu podarilo zmazať z tváre, no v hlase mu stále znel. „Kým som si nebol istý, že vám na tom nebude záležať, pán Holmes.“