Na váhach

Dobiedzavým pohľadom, ktorými ma Watson čochvíľa častoval, som sa nepoddal a nič som nevysvetlil. Ostatne, keby sa menej zaujímal o strašidlá a viac o prípad, bol by videl, čo nám Beckett tají – jasne ako keď tmu prežiari blesk.
Inšpektor sa mojím smerom obzeral tiež. Nervózne. Badal som na ňom, že ešte stále váha.
* * *
Watson vošiel do márnice sebaistou chôdzou doktora vracajúceho sa na známu pôdu. Nasledoval som ho ako trochu pridlhý tieň. Kým v zlátanine angličtiny a latinčiny konzultoval so svojím takpovediac profesionálnym kritikom (v záležitostiach medicínskych, nie literárnych), využil som príležitosť prezrieť si telo mŕtveho v celej jeho malebnosti.