Nebodíkové guilty pleasure.
Trevelyan sa musí cítiť sťa šedivý vlk v svorke šteniat, keď sa skrýva - a hľadá.
Potuteľné úsmevy, uchechtávajúci sa Varric, tvár Cassandry, keď vykročila ku Cullenovi. Priatelia kuli pykle a on vedel, kto je terčom.
Zamieril na Nádvorie okolo vyzývavo rozvaleného Iron Bulla, ktorému matka Giselle vášnivo vykladala o... počul dobr? O móde Val-Royeaux?
Otriasol sa a vletel do krčmy. Tam ho snáď tie fantazmagorické výjavy prenasldovať nebudú.
Zhmotnil sa ta Cole.
Cole bol fajn. Nebude viesť jemu nepríjemné, zmätočné reči, bol to predsa... Cole.
Tak fajn, uznáva. Teda, nemusel vliezť do náručia vševediacemu duchovi.
"Trápna situácia. Nevie vycúvať tak, aby neranil priateľa. Neželá si počuť o sebe a mágovi..."
"Pssst! Vlastne... videl si ho?"
Alebo, nemusia vedieť všetk. Niektoré myšlienky patrie ln Trevelyanovi. No, tomu porozumie aj Cole.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit