Pokud si chcete zřídit uživatelský účet, napište nám prosím na sos.hp.ff (zavináč) gmail.com. V mailu prosím uveďte zejména to, pod jakou přezdívkou u nás chcete vystupovat!
U nás na (nie len strednom) Slovensku „jít“ a „jet“ nerozlišujeme.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do toho Anglicka s Ančou a predsedom neodcestoval.
- Starý môj, s Ančou by som šiel, ale s predsedom sa mi veľmô nechcelo. Lenže pozvaný bol predseda a lístky mal len dva.
- Pištík môj, a to ťa zastavilo? Však minule sme predsedu do kufra schovali a dva lístky stačili.
- Ale to sme autobusom cestovali. V lietadle to nejde len tak, do kufra predsedu schovať. Ale aj tak všetko dobre dopadlo. Predseda šiel sám a za Ančou teraz do dediny zabehnem.
- Jarík môj, a vari sa ma to dnes neopýtaš?
- Pištík môj, a prečo by som sa pýtal, keď ťa vidím tu pri mne sedieť? Vari sám nevidíš, ako krepô to vyzerá, keď furt tak isto začíname?
- Nuž, starý môj, veruže ani veľmô nie.
- Pištík môj, však ti to je strašne detinské, čo tu každý deň vyprávame. Dospieť by nám už bolo treba.
- Dospieť hovoríš? A na čitateľov si nepomyslel? Každý deň sa na nás tešia. A takto ich chceš sklamať?
- Nuž, to je cena, ktorú som ochotný za dospelosť obetovať, Pištík. Hlavne teda keď ju oni platiť za nás budú.
Dnes teda takto. Ale zajtra sa snáď vrátime k tradičnému formátu.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa neschováme, keď sem predseda zase mieri.
- Jáj, to by sme museli rýchlo utekať. Dobrýho zdravia predseda. A čože novýho nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Upracte tu, nech sa na to dá aspoň pozerať. Jeleňa si sem delegácia príde zastreliť.
- Hej? A aká?
- A čo vás zaujíma, že aká. Vy musíte hlavne jelene zo susedných kopcov priviezť, nech majú čo loviť. A keď neprinesiete, tak vás do jelenieho kostýmu navlečiem a vy budete po hore behať.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme, keď ju celú vymenili? Nejaký Angličan ju kúpil, a teraz tomu pub hovorí.
- A borovičku nalieva?
- Nie borovičku, Pištík, ale džin. To ti je borovička po anglicky.
- Ale Jarík, to viem. Však poznám všetky druhy alkoholu v okruhu päť tisíc kilometrov. A čo na to chlapi?
- Zvykli si. Len malý Dodo tomu furt fľaše utiera. Myslí si, že sa dajaký chlap objaví a prianie mu splní. To by ale na tých fľašiach muselo byť Made in Arabia.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či z mrazničky tú krabicu nevytiahneme, čo nám predseda priniesol, keď sa bol z hypermarketu vrátil.
- A veruže by sme mohli. Počkaj, zájdem po ňu… Aha, tu je.
- A čo nám to vlastne doniesol?
- Počkaj, Jarík, prečítam. „Krevety“ sa tu píše. A ešte, že môže obsahovať stopy kôrovcov?
- Hej? A to ti je čo?
- A čo ti ja viem? Kôrovce, to ti budú asi dajaké stromy.
- Pištík môj, a či už si videl stromy niekde chodiť a stopy za sebou nechávať?
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či by sme už vyliezť nemohli. Veď už skoro týždeň tu na salaši zavretí trčíme.
- Jáj, starý môj, vylez si, keď sa nebojíš. Ale pamätáš sa, ako to krepô psisko dopadlo, keď čumák vystrčilo.
- Veruže sa pamätám, veď na niečo takô sa nedá zabudnúť. Odvtedy predsa na jedno oko nevidí. Aspoň mu to druhô ostalo vidiace. Ale radšej ho už von nepúšťaj. Čo ti to na um prišlo Anči sa pýtať, či ti raňajky nanechystá a panvicu jej do rúk strkať?
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či halušky nenavaríme? A môžeme aj predsedovi, keď sem zasik mieri. Dobrýho zdravia predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám donesiem. Kua chlapi, čo to bol za nápad na most fotoaparát montúvať?
- Jáj, predseda, však nám furt nadávate, že peniaze nezarábame. Tak sme chceli.
- Veruže, v novinách sme čítali,že to sa iba auto odfotí, fotka sa majiteľovi pošle a ten zaplatí.
- Zaplatí, nezaplatí. Ale to sa musí bez blesku fotiť. Viete, koľko áut už kvôli vám do potoka spadlo?
Je to lepšie ako včera, ale ešte furt to nie je ono.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel dole ku Karolovi.
- Prečo ku Karolovi? Keby k jeho žene, tak nepoviem.
- Vari si zabudol, ako sme včera televízor pozerali? Guinessove rekordy dávali. A ty že hneď jeden z nich vyskúšaš.
- Veruže zabudol? Čo som chcel robiť?
- No, ukazovali tam chlapa, čo sa včelami celý obložil a ty si na celý salaš začal vykrikovať, že si kvetinka a potrebuješ mať na sebe dvadsať tisíc včiel.
- Jáj, starý môj, riadne som musel byť nadrbaný. Však ako kvetina vôbec nevyzerám.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel dole do dediny. Konkurza sa ti tam dnes koná.
- Konkurz? A aký?
- A vari nevieš, predseda výberové konanie na vrátneho vypísal.
- A to sa mu vari aj niekto prihlásil?
- Veruže prihlásil. Celá hromada ti ich tam prišla. Tak predseda vyšpekuloval jednoduchú metódu na výber. Dokola ich postavil a potom už len začal: Aka fuka funda luka… Na koho to vyšlo, ten musel z kola preč a kto ostal, tak robí vrátneho.
- A kto ostal?
- Neuveríš, ale Malý Dodo.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa do dediny nevydal, tam ti je veľká sranda. Vieš, ako včera dávali v televízore Robokopa? Tak Malý Dodo sa rozhodol, že chce tiež tak vyzerať.
- Jáj, veľký frajer z neho bude. A čo, podarilo sa?
- Veruže podarilo. Jak ti pracuje na tom šrotovisku, tak tam majú železa koľko chceš.
- Tak to hej. A to v tom už nafurt chce zostať?
- Veruže chce. A nedarí sa presvedčiť ho, že do práce, kde magnet obsluhuje, to nie je dobrý odev.
Na takúto závažnú tému je sto slov málo, takže BJB (skrátené, až to vtipné nie je).
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či na internetoch nesedíš, ako predseda.
- Predsedu mi nespomínaj. Do zoznamky sa prihlásil a dnes na rande išiel. Po mne chcel, aby som mu kravatu uviazal.
. Pištík, ale on chcel ku košeli a nie od šibenice.
- To mal povedať. Ale my o vlku a predseda za dverami. Dobrého zdravia predseda. Čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem, ja vám donesiem. Kto Anči ukázal zoznamku na internete? Ja dnes na rande prídem a hádajte, kto ma tam čaká.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa zase do lesa s Ančou nechystáš.
- A to by som aj mohol. Hoci ďalej ako za prvú zatáčku nikdy nedôjdeme. Stále jak tam prídeme, tak o dačo náhodou zakopne, na zem spadne, sukňa sa jej pri tom vyhrnie a potom… potom sa nám už ďalej chodiť nechce.
- Jáj Pištík môj, nedivím sa ti. A myslíš, že aj dnes tam takto náhodou zakopne?
- No, ak to lano, čo som tam bol cez cestu natiahol, nikto neukradol, tak veruže aj dnes.
A hneď na začiatok BJB. Ono tých sto slov nie je moc.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za Ančou nešiel, keď je predseda odcestovaný.
- Jáj, Anču mi nespomínaj. Nových šiat sa jej zachcelo. A červené majú byť. Tak som jej povedal, najch si sama ušije.
- Dobre si povedal, Pištík môj, súvislo, až mi je to divnô. A čože ona na to?
- Že nech jej aspoň látku zoženiem. Vraj v televízore videla, že v Prahe si ju ľudia zo stĺpov zadarmo oberali. Tak som jej povedal, že už nie som malý chlapec, aby som po stĺpoch lozil.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa na ďalší mesiac chystáš.
- Jáj, starý môj, nechystám. Nechce sa mi.
- Pištík môj, ale toto by si nám urobil?
- A to akože komu?
- No ako komu? Ľudu predsa! Všetkým, čo tu naše príhody čítajú.
- A čože ma je po ľude, keď aj tak sa do výberov nedostaneme?
- Jáj, Pištík môj, to nie je len o výberoch. Sledovanosť treba. Veď vieš, že bez toho nám predseda ovečke nekúpi.
- Ale aspoň je ticho. Celô leto to tu bľačalo a zvoncami zvonilo. Aj to krepô psisko pred nimi nakoniec do hory zdrhlo.
- Ale oštiepke a guláš by si jedol. A bez ovečiek to veru nebude. A ak predseda salaš zruší, ťažké časy nastanú.
- Pravdu vravíš Jarík môj. To radšej aj to bľačanie prežijem. Ale zvonce by sme im už dávať nemuseli.
- Kľud, Pištík môj, zvonce nebudú. Veď vieš, že všetky rozobral malý Dodo. Vraj sa v krčme vsadil, že na Valentína bude mať zo všetkých najviac srdcí. Ale aj tak nevyhral, Anča si karty kúpila. Predseda síce nové zvonce objednal, ale kým sem z Číny doletia, tak už zasa budeme bez ovečiek.
- A či si mi tu, Jarík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či pred Internetom nesedíš, o pamätný dar sa nepokúšaš?
- Pištík môj, to už je teraz?
- Jáj, či si len krepý, dnes to končí. Zasa si nič nenapísal?
- Veruže nenapísal. Ale tiež si mohol skorej povedať. Takto budem musieť opäť rok čakať.
- Neboj, starý môj. To vydržíš. A na piknik môžeš aj tak prísť, istotne ťa tam radi uvidia.
- Pištík môj, a ty si niečo napísal.
- Nenapísal veru. Nechcelo sa mi.
- Nuž, to sa možno ani mne nebude chcieť. Piknik mi stačí.
Asi by som mal upozorniť na nejakú nevhodnosť. Tak toto drabble je nevhodné.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel s Ančou na seno.
- Na seno? Hádam nemyslíš, že budem také kreposti robiť, ako seno zbierať.
- Pištík môj, ale ja som nemyslel, že by ste ho ako zbierali.
- Jaj, starý môj, neboli sme. Ale ono už ani to seno nie je, čo bývalo. To nie je ako kedysi, keď to bolo každému jedno. Dnes keď ťa na poli nachytá majiteľ tak musíš vziať nohy na ramena. A to sa ti ťažko robí, keď už tam jedny cudzie máš.
Uff, moc krátené, snáď to ešte dáva zmysel a snáď tam téma ako tak je.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Veď ja len tak, či si pred zimou neodišiel. Veď aj ovce zamrzli.
- Ale aj teraz sem nejaké dievča mieri. Biedna duša, čože tu hľadáš? Omrzelo ťa voľačo?
- Ľudia dobrí, na jahody ma macocha vyhnala. Dvanásť mesiačikov hľadám, nech mi pomôžu.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Nechaj valašku, Pištík. Určite tých dvanásť frajerov myslí, čo v hore okolo ohňa vysedávali. Dievka moja, ale tých lavína zasypala.
- Veruže. A žiaden trinásty nebol. Tí nepomôžu. Ale my pomôžeme. Zajtra do Tesca zájdeme. A dnes môžeš tuto s nami prespať.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Veď ja len tak, či si nešiel s predsedom na pole, pozrieť, či sa urodilo.
- Myslíš to, čo nasadil, keď sa zo školenia z Číny vrátil?
- To, to. Ale ja som mu hovoril, že u nás pod Tatrami ryžu pestovať nie je dobrý nápad.
- Ale musíš uznať, Jarík, že to aj sranda bola.
- Veru bola, keď nám vysvetľoval, že ryža vo vode rastie. Pol dediny vyplavilo, keď sme potok na pole odkláňali.
- Ale predseda sa ani nehneval. Akurát nečakal, že na pole bude chodiť lodnou dopravou.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ešte stále na ňu čakáš.
- Jarík môj, už veru nečakám. Celý týždeň som čakal, ale dnes ráno som všetku nádej stratil.
- Nechytaj hneď valašku, Pištík môj, veď nie je všetkým dňom koniec. Možno ešte niekedy bude.
- Jaj, starý môj, ale tento rok sa jej už veru nedočkáme. A neviem, ako bez nej do ďalšieho vydržíme.
- Neboj Pištík, ak nám Anča slivovicu od predsedu nedonesie, zájdeme do mesta, nakúpime jablká a vypálime si vlastnú. Veď by to nebolo po prvý raz.
Táto téma mi pripomenula Deň radosti.
P: Predstavte si, že som socha.
K: Už zase?
P: Ako by ste ma nazvali?
K: Nádej umiera posledná. Bodka.
O: Prečo tak kategoricky? Stačí: Nádej umiera... tri bodky.
Milan Lasica, Július Satinský. Deň radosti. In Tri Hry. Slovenský Spisovateľ. 1988.
Možno budúci rok.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa nevybral ovce hľadať.
- Jáj, starý môj, však sme ich videli dole do dediny odchádzať. To krepie psisko ich niekam viedlo. A ako vidím, už naspak idú. A predseda s nimi. Dobrýho zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem, ja vám donesiem, kua kua. Už ma vážne neserte. Prečo ovce nedojíte? Ha? A kedy ste ich naposledy strihali? Až do kancelárie mi dnes vliezli a bečali tak, že sa to vydržať nedalo.
Už dávno som nemusel pridávať slová, aby som sa do stovky dostal.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sleduješ ako k nám tá postaršia osoba ženského pohlavia mieri.
- Veruže sledujem. A čože tu chceš, biedna duša, takto skoro ráno o pol tretej na obed?
- Dobrý deň, pastierikovia moji.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Nechytaj hneď valašku, Pištík. Tuto starká nás zdraví ako vie. A čože sa vám prihodilo?
- Pred dvoma deťmi utekám. Obchod a barák mi zjedli a ešte ma aj upiecť chceli.
- Aj vás chceli zjesť? Nám Anča jedlo pravidelne nosí. A ju zjesť, by bola veru škoda.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len, či ovce nehľadáš.
- A prečo by som hľadal? Predseda si detektíva najal, ten nech hľadá.
- Pištík, a vari ten detektív sem mieri? Vitajte u nás, občan. A čože tu hľadáte?
- Dobrý deň. Ja som detektív Gregor Našols. Predseda ma najal, nech ovce nájdem.
- Dobre urobil, však sme ich už dobrý rok nevideli.
- Teraz musím nájsť stopu, indície preskúmať.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Ale nie Pištík, len chce byť na stope?
- Aha, no tak keď trochu spŕche, narobím mu stôp, koľko len chce.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ešte stále pred televízorom sedíš. Však ten krepý film, čo ti predseda priniesol, si už minimálne desaťkrát vidieť misel.
- Jaj, starý môj. Vari si nevidel, čo tam ukazovali?
- Videl som, Pištík môj, však to nešlo nevidieť.
- No a predseda chce, aby sme to aj u nás zaviedli.
- Že by sme ovciam pri dojení spievali? Však im zaspievaj, ak sa ti chce. Ale nezabudni, že ak toľko vedier mlieka nadojíš, ako v tom filme, ty z neho budeš musieť oštiepke narobiť.
Tak trochu BJB.
Slovník [1] píše, že legíny sú: legíny legín ž. pomn. ⟨angl.⟩ 1. i legínsy legíns ž. i legínsov m. pomn. ▶ priliehavé elastické nohavice: dámske l.; dievčatko v módnych legínsach; krátke šaty vhodné k legínam; celý svet pochytila vlna legínsov; legíny dokážu nohy dokonale zvýrazniť
alebo
2. ▶ indiánske kožené nohavice, ktoré nie sú spolu zošité, ale priväzované k opasku: vyšívané jelenicové l.
Tak som nejak usúdil, že ide o športové oblečenie. A ak nie… tak u mňa v drable áno.
[1] Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. Ved. red. A. Jarošová – K. Buzássyová. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2011. 1087 s. ISBN 978-80-224-1172-1 (kolektív autorov: M. Avramovová, Ľ. Balážová, M. Čierna, J. Hašanová, B. Chocholová, N. Janočková, A. Jarošová, J. Končalová, M. Kováčová, L. Ocetová, A. (Adriana) Oravcová, A. (Anna) Oravcová, M. Petrufová, E. Porubská, A. Šebestová, A. Šufliarska, D. Zvončeková).
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce nepodojíme.
- Ja teraz nemôžem, športovať idem.
- A ja som si aj hovoril, že načo si tepláky obliekaš. Ale prečo ideš takéto kreposti robiť?
- Anča začala, tak som sa rozhodol, že sa k nej pridám. Behať na lúku chodí. V legínach.
- A to akože ty budeš bežať s ňou? Veď ty si nebežal, ani keď salaš horel.
- No to ešte tak. Ja si len sadnem a budem sa na ňu dívať, ako behá a keď skončí, tak ju pôjdem namasírovať.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No, a kde by som mal byť?
- Nuž veď ja len tak, či vidíš, ako sem predseda zasa mieri. Dobrýho zdravia predseda. Čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Ja vám donesiem. Prečo nie ste v dedine?
- Vari sa voľačo deje?
- Ešte sa rob sprostý. Rekord robíme. Najväčší slivkový koláč na svete naša dedina upečie. STV príde, premiér príde. Zasa nič neviete?
- Tak to vieme. Iba s Pištíkom čakáme, keď bude hotový. S jedením prídeme pomáhať.
- A ja si aj tak myslím, že slivky sú lepšie, keď sa pijú.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa nešiel dole do dediny, nejaká celebrita tam dnes prišla.
- Celebrita? A to ti je čo?
- A to nevieš, Pištík môj? To ti je niekto, koho ho v televízore ukazujú a v novinách o ňom píšu. A k nám do dediny práve jedna taká celebrita zavítala.
- Počuj, Jarík, a čo vlastne tá celebrita robí?
- A prečo by niečo robila? Nič nerobí. Len sa ukazuje.
- Tak to by sme aj my mohli byť celebritami, veď my tunáka tiež nič nerobíme.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel predsedu na letisko čakať, z Ruska sa vracia.
- A načo? Však aj tak hneď sem príde. Aha, už ide. Dobrého zdravia, predseda. Čože nám z Ruska nesiete?
- Čo by som niesol? Poznatky o tom, ako sa o ovce máte starať nesiem? To použijeme a aj u nás bude zajtra už včera, tak ako tam.
- Jáj predseda. A ako to uplatníme, keď oviec už niet? Radšej ste mali vodku doniesť. Po tej je zajtra už včera aj bez oviec.
NESÚŤAŽNÔ. Ale nemôžem sklamať fanúšikov (neberte mi moje ilúzie, že nejakí existujú).
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine, keď je predseda už tretí mesiac v Amerike.
- Jáj, do dediny sa neoplatí chodiť. Predseda si do Ameriky Anču vzal. A okrem toho sa malý Dodo rozhodol, že bude novým predsedom.
- Hej? A čo na to chlapi?
- Zopár sa ich k nemu pridalo, ale skoro každý si povedal, že on bude ešte lepším predsedom.
- Takže teraz máme davy predsedov?
- Veru nie. Nakoniec sa predsedom rozhodol byť krčmár a všetci ostatní si to veľmi rýchlo rozmysleli.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vítam vás na mimoriadnej porade.
Mám jednu otázku.
Vidím, že profesor Senil je v plnej forme.
Nechajte profesora, doktor Super. Nech sa pýta, aspoň sa rýchlejšie unaví.
Ďakujem, docent Rezný. Chcel som sa opýtať, chcel som sa opýtať… Vlastne už ani neviem.
Kým si pán profesor spomenie, oznámim vám, že ministerstvo zdravotníctva nám už dva roky neposlalo žiaden obežník.
Preboha. To už tak dlho liečime bez pokynov zhora?
Nebojte sa, doktorka Vábna, ministerstvo neposiela ani lieky, tak neliečime. Akurát docent Rezný si pravidelne brúsi skalpel.
Mám jednu otázku. Dúfam, že ho neskúša na pacientoch.
Nie. Zatiaľ.
Experimentálne meníme fandom, ale nemeníme formu a dokonca (skoro) ani herecké obsadenie. Akurát postáv je trochu viac. Takže ich treba nejak odlíšiť.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či na televízor nehľadíš?
- Jáj, to ja až večer hľadím, keď správy na STV dávajú.
- Héj? A dozvedel si sa tam niečo zaujímavô?
- Starý môj, dozvedel. Že vraj Slovensko má problém s únikom mozgov.
- Slovensko hovoríš? A to ako aj my?
- A čo ti ja viem? Ale predseda sem zasa mieri, jeho sa spýtame. Dobrýho zdravia predseda. Aj nám unikajú mozgy?
- Jaké mozgy, kua kua? Nech si unikajú, to tu aj tak nikomu netreba. Radšej sa starajte, aby vám ovečky neunikali.
Rozhodol som sa STV počítať za jedno slovo. Ak nie je, tak budem musieť valašku vytiahnúť a … drabble upraviť.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel dole za predsedom. Zo zahraničia sa vrátil.
- Hej? A čo robil v zahraničí?
- Ukazoval im úspechy živočíšnej výroby.
- Počkaj. A akej?
- A čo ti ja viem? Ale nás sa to istotne nijak netýka. Veď sa ho spýtaj sám, pozri, prichádza. Dobrýho zdravia, predseda. A čože ste nám z Anglicka priniesli?
- Kua chlapi, to Anglicko mi ani nespomínajte. Prišiel som tam, nikomu som nerozumel, mne nikto nerozumel, naspäť som prišiel a ešte ma to celô stálo štyri tisíce libier.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nejdeš ovce pohľadať. Ten náš krepý pes ich zase voľakde odvliekol.
- Tam do tmy? Nech si ich predseda hľadá, keď sa mu chce. Aj tak ich iste zasa na to minové pole odvliekol, tak čo.
- Dobré vravíš Pištík môj, súvisle. Až mi je to divnô. Ale aj tak neviem, čo práve tam takto po tme robia.
- A vari nevieš? Hru tam hrajú.
- Hééj? A akú?
- Jaj starý môj, výbornú. Twister sa volá Keď nabudúce Anča príde, tak si môžeme zahrať.
- A či si mi tu, Pištík môj:
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si u Anči.
- Starý môj, dnes tam nemôžem. Veľké pranie robí. A k tomu ma nepustí.
- A divíš sa? Však naposledy si jej do prania k záclonám mačku prihodil.
- Keď Anča povedala, že všetko z okna treba vyprať. A tam práve mačka sedela. Tak som ju vzal.
- No, tá potom voňala. Ako jarná lúka. Všetky myši sa ti jej rehotali. Zopár ich aj od smiechu popukalo.
- Ale dobre to dopadlo. Odvtedy už Anča záclony nemôže zaťahovať. Lebo ich nemá.
Chcel som skombinovať s tými dvoma Čapkovými živočíchmi, ktorí sa prali a sušili, ale bolo mi to zatrhnuté, tak iba takéto niečo.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že posledné týždne furt pri televízore sedíš.
- Jaj, starý môj, seriál pozerám. Tam ti je človek, čo keď sa do problému dostane, tak nožík vytiahne a všetko vyrieši. Minule lietadlo postavil z palíc a z vreca na smeti.
- To by aj tunáka mohol prísť.
- A načo, však nám lietadlo netreba.
- Jáj Pištík, tu by mohol postaviť strojčok, kam by ovečka vošla a samo by ju to podojilo, ostrihalo a aj žinčicu a oštiepke vyrobilo.
- Tak až tak zázračný nožík asi nemá.
Na túto tému sa utajený fandom fakt hodí, ale nebudem len kvôli téme fandom meniť.
Tu mali byť opice, ale to mi hlásilo: „Na stránce došlo k neočekávané chybě. Zkuste to později.“
- A či si mi tu, hek, Pištík môj, hek?
- A kdeeeeeeeee by som maaau byť?
- Nuž, hek, veď ja len tak, či ti ešte, hek, nenaliať.
- Nalééééééééééj.
- Aj predsedovi by sme mali, hek, naliať, keď nám, hek, slivovicu doniesol. Alee… nikde ho nevidím.
- Nalééééééééééj.
- Ale ja vážne predsedu nevidím, hek. Predsedáááá.
- Nekríííč. Nebudeme ho počuť. Ale ja aj tak nič nepočujeeeem. Ani predsedu.
- Počkaj Pištík, počkaj. Spomínam si, že s nami pil. A kreposti pri tom táral. Ale piatom pollitri, hek, potom už nič nehovoril.
- Ani ho nepočujeeeem.
- Ľaľa, tu ti leží. A spí. Aspoň je ticho a nič nehovorí.
Aj opice budú mať. A predseda v skutočnosti nie je zlý.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si ovce nešiel podojiť, predseda sa na mlieko, bryndzu, oštiepky i žinčicu vypytoval.
- Nech si sám nadojí, keď chce. Veď aha, práve prichádza. Dobrýho zdravia, predseda. Prišli ste si mlieka nadojiť.
- Prišiel, neprišiel. Neprišiel kua. Oslavovať som prišiel.
- Hej? A čo?
- Žena mi odišla.
- Nehovorte. Akože navždy?
- Ale nie, o dva mesiace sa vráti. Cestuje okolo sveta. Práve by mala byť v Indii.
- A to sa o ňu nebojíte?
- Čo si krepý? O ostatných sa bojím, ktorých na ceste stretne.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel demonštrúvať za samostatnosť našej dediny.
- Jáj, to ti je kreposť. Kto to vôbec vymyslel?
- Malý Dodo. Rozhodol sa, že chce byť kráľom. Alebo aspoň prezidentom. A že najlepšie bude, keď z našej dediny samostatný štát urobí. To ti je teraz modernô, na Ukrajine to videl.
- To si myslí, že mu predseda prezidentskú funkciu nahá? A vôbec, bol by v tej krajine aj salaš?
- A čo ti ja viem? Ale hádam nie, aspoň budeme môcť Anči robiť colnú prehliadku.
Povedzte dosť rozmaznávaniu záporných postáv!
Podajte im prst a budú chcieť ruku! Záporné postavy si už zase vyskakujú! Nestačí im dostávať zdravú a plnohodnotnú vegetariánsku stravu. Chceli by mäso! Obyčajným bravčovým to začína, ale pokračuje to princeznami a unavenými pútnikmi. Len si spomeňte na Kirké! Povedzte nie mäsu pre záporákov!
BJB. Iste by to šlo rozvinúť, ale nejak sa nevleziem, tak len takto.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Veď ja len tak, či nie si u Anči, keď je predseda v Amerike.
- Či si len krepý, predseda sa včera vrátil?
- Veruže sa mi zdalo divné, že ho vidím prichádzať. Dobrýho zdravia predseda. A čože nám z Ameriky nesiete?
- Kvet vám nesiem, kua kua.
- Nám? Nemali ste Anči doniesť? Aj keď taký škaredý veru neviem.
- Ale tento aj robí niečo, na rozdiel od vás. Muchy chytá. A potom ich žerie?
- Jáj, tak to aj my by sme boli tak škaredí, keby sme muchy museli žrať.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa o to decko staráš, čo ti tu bola Zdenička z Prahy nechala.
- Jááj, ticho budz. Teraz zaspalo, nie že mi ho zobudíš.
- Tak to ja už mlčím, ale vidím, že predseda sem zasik mieri. A ten mlčať nebude, na ovce sa bude vypytovať. Dobrýho zdravia predseda, čože novýho vám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Vám nič, ale malému nesiem nové plienky.
- A nemala to radšej Anča doniesť?
- No iste. Anču sem poslať. Jedno decko vám nestačí?
Zdenička z Prahy bola podľa originálu u nich na senách a tak nejak tam „zgravídnela“.
