Pokud si chcete zřídit uživatelský účet, napište nám prosím na sos.hp.ff (zavináč) gmail.com. V mailu prosím uveďte zejména to, pod jakou přezdívkou u nás chcete vystupovat!
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa už vrátil, keď je od tej ôsmej zákaz vychádzania.
- Veruže, vrátil starý môj.
- A kdeže si bol? Hádam nie v krčme?
- Čo si rádio nepočúval? Však krčmy sú už dobrých pár mesiacov zatvorené.
- Pištík môj, ja som počul. A asi aj náš krčmár. Ale zdá sa, že v susedných dedinách sú všetci krčmári hluchí. Malý Dodo minulý týždeň niekoľko obehol a všade mu dali napiť.
- Jarík môj, to preto, lebo inde predsedu nemajú, ktorý by im to vysvetlil.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa neschováme. Predseda sem zasa mieri. Určite sa bude na všetko vypytovať.
- Neboj, Jarík, zahovorím to nejako. Dobrého zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem, ja vám donesiem. Ako to, že žinčicu nevaríte, oštiepky nechystáte, bryndzu nepripravujete? Čo budete turistom predávať?
- Jáj predseda, keď len o to ide, tak štvrtú možnosť sme pre nich prichystali. A všetci chcú len tú.
- Veru predseda, ako Pištík hovorí. Keď slivovicu vytiahneme, nikoho už nič iné nezaujíma.
Varovanie: nevhodné pre deti a bývalé deti. Môže obsahovať násilie ne deťoch a bývalých deťoch.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nezájdeme. Mariena sa z Anglicka vrátila, čo tam tú Au Pair robila.
- Starý môj, pamätáš sa, ako sme jej chceli pred cestou valašku venovať? Že keď budú deti príliš hlučné, nech im ňou po hlave kydne a hneď budú chvíľu ticho.
- Veruže pamätám. Ale tiež si pamätám, ako od nás s plačom utiekla a predseda nám potom vynadal, že ju musel tri dni utešovať.
- Jaj, starý môj, ale pravdu som mal, na predsedu tá valaška vtedy zabrala bezchybne.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme. Odkedy sa krčmárová žena z dovolenky vrátila, úplne nové veci tam začal variť.
- Jarík môj, a kdeže to vlastne bola?
- Až v Japonsku. A priviezla odtiaľ suši.
- Kto čo suší?
- Ale nie Pištík. Suši, to ti je také japonské jedlo, vieš. Ryža zabalená v morskej riase.
- A to tam jedia?
- Veruže jedia. A krčmár to aj u nás začal predávať.. Akurát mu toho žena doniesla z Japonska málo, tak začal miesto toho baliť tarhoňu do kapustových listov.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, Anču pozrieť nezájdeme, dávno sme za ňou v kultúrnom dome neboli.
- Starý môj, však do kultúrneho domu nám predseda chodiť zakázal. Že keď nás tam uvidí, tak nás namôjdušu do železiarni do Košic k vysokej peci pošle.
- Pištík, a vari si zabudol, čo sme včera s predsedom po dvadsiatej slivovici robili. Reťazou sme ho ku stromu v lese pripútali.
- A ku ktorému?
- Nuž, na to si už veru nikto nevie spomenúť. Ale aspoň môžeme za Ančou chodiť, ako sa nám zachce.
Párty v Poblilvírskej spoločenskej miestnosti bola v plnom prúde. Garry musel uznať, že alkoholové zásoby Cracka Malejfuja sú skutočne užitočné. Napil sa Krížovej vodky a vyrazil k najväčšiemu chumľa ľudí.
◆
Ráno bolo príjemné menej. Garry sa síce prebudil v posteli, ale keď otvoril oči, z množstva ružovej v okolí pochopil, že nie vo vlastnej. Uprostred miestnosti stála naštvaná Hormona.
„Ahoj, nevieš, čo sa včera dialo?“ opýtal sa jej.
„Myslím, že by si sa mal ísť ospravedlniť Brownie.“
„Brownie? Prečo?“
„Pretože si včera tancoval na stole v jej lodičkách. A neustále si sa jej pýtal, či ti slušia viac, ako Trumpálovi.“
Garry Poker je samozrejme paródia (jedna z mnohých) na Harryho Pottera. A dúfam, že niekedy bude aj dokončená. Nepoznáte niekto autora/autorku?
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zasa do tej obrazovky nepozeráš. Však minimálne od minulého leta ťa len pred ňou vidím.
- Starý môj, už veru nepozerám.
- Pištík môj, a čo ty to tam vlastne sleduješ?
- Filmy, Jarík. To by si neveril, čo sú niektorí ľudia schopní natočiť. Ale najbližší mesiac sledovať nebudem. To budem celkom bez filmov.
- Celý mesiac, a prečo tak odrazu a bez príčiny? Hádam nie nejaký individuálny záväzok.
- To nie, ale až o mesiac ide Malý Dodo do mesta a prinesie nové videokazety.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či vidíš toho človeka, čo sa sem v obleku trepe.
- Veruže, vidím. Počkaj, opýtam sa ho. A čože ty tu chceš, biedna duša? Omrzelo ťa voľačo?
- Dobrý deň. Som konzultant z Bratislavy a posiela ma váš predseda, aby som zvýšil návratnosť investícii do salaša. Mohli by ste mi ukázať vaše plánované náklady a výnos pre najbližší kvartál?
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Čo ti ja viem? Ale keď chce náklady a výnosy, tak mu môžeme slivovice naložiť, až ho bude treba vyniesť.
Vrátime sa k Stredoslovákom (zmena fandomu znížila počet komentíkov). A ni varovanie netreba. Ale je to BJB.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nezájdeme. Tam sa ti teraz dejú veľké veci. Chlapi z dediny začali športovať. A my by sme tiež mali.
- Starý môj, a to chceš vážne také kreposti robiť? Nestačilo ti, ako nás predseda na štvrbob presviedčal. Na aký šport sa to dal teraz?
- Na kanoistiku. Ale Pištík môj, vari si nepočul, prečo sa športuje? To sa ti Anča s krčmárovou ženou tak rozhodli, že všetci musia športovať.
- Jaj, starý môj, tak tým dvom, to ani my nemôžeme odporovať.
Alebo ako sa píše v úvodných titulkoch prvého filmu:
VAROVÁNÍ:
Některé části tohoto filmu mohou být považovány za "hrubě" odporné a neměli by je vidět děti a mladiství!
Betty bola nadšená. Rob dnes neprišil z práce sám. Síce občas nosil domov kúsky, ale celé telo sa mu podarilo priniesť až dnes. Doma ho spoločne rozbalili. Nebolo už v najlepšom stave, cez dieru v hrudníku bolo vidieť rebrá a kúsky z neho trčali, ale vyberať si príliš nemohli. Iní by v ňom videli len mŕtvolu – prázdnu schránku – ale pre Roba a Betty to bola ich nová láska. Ich milenec. Samozrejme, v jednej oblasti ho museli dovybaviť, ale odrezaný kus rúry poslúžil skvelo.
Potom ho zavesili na stenu a pod neho položili pár tanierov, aby z neho netieklo na zem.
Toto je pre zmenu v prvom filme. A počas samotnej romantickej scény hrá krásna hudba (odkaz by mal byť bezpečný).
Alebo ako sa píše v úvodných titulkoch prvého filmu:
VAROVÁNÍ:
Některé části tohoto filmu mohou být považovány za "hrubě" odporné a neměli by je vidět děti a mladiství!
Monika mala problém. Jej milostný život ju neuspokojoval.
Rob ju priťahoval od doby, keď sa o ňom dočítala v novinách. Takže keď sa naskytla príležitosť, pritiahla si ho domov. Pobozkala ho, vyzliekla ho a začala si užívať. Ale nebolo to ono. Možno ho vykopala po príliš dlhej dobe. Nakoniec si z neho nechala len hlavu a ešte jednu, dôležitú časť.
Mark bol pre zmenu živý. Možno preto ju to s nim tiež nebavilo. Ale jedného dňa, počas aktu odstránila Markovi hlavu a nahradila ju Robovou, už trochu zelenou. Poskladaný muž ju uspokojil dokonale. Škoda, že za mŕtvolu sa vydať nemôže.
NEKRomantik (1987) a NEKRomantik 2 (1991) sú filmy nemeckého režiséra Jörga Buttgereita. Popisovaný kúsok je z druhého dielu.
Varovanie: Drabble je vhodné až od osemnástich rokov.
Obsahuje popis mŕtveho tela v rozklade.
Z diaľky: Sediaci muž sa opiera o strom.
Detail: Na vlasoch mu pristáva motýľ. Muž sa nehýbe. Motýľ preletí o nižšie, mimo záber.
Záber odďaľujeme. Už vidíme celú hlavu muža. Ľavé oko mu visí z jamky. Pravú polovicu tváre pokrývajú červy. Na ľavú dopadajú slnečné lúče. Pod červami sa schováva obrovská diera. Vyzerá to, akoby mal muž obrovsky roztiahnuté ústa. To mu však iba chýbajú líca.
Motýľ zaletel práve do tejto diery. Krídlami sa dotkol zvyškov mužových úst. Krídla sa mu prilepili. Motýľ nemôže uniknúť. Snaží sa, ale ostáva prilepený.
Motýľ umiera.
Záber sa vzďaľuje. Vedľa mužovej ruky leží revolver.
Smrti král (1989) je film nemeckého režiséra Jörga Buttgereita.
Podobná scéna vo filme nie je, ale asi by aspoň trochu zapadla.
Opisy mi nejdú, ale toto je zhruba ilustračný obrázok (obrázok je z miesta, kde robia efekty do filmov, takže ide o make-up a podobne, nie je to skutočné).
Moja tohtoročná (2021) ikonka patrí k tomuto filmu.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že sem predseda zasik mieri. Dobrého zdravia predseda. A čože nového nám nesiete. Hádam len nie predvolebné letáky ZRS ako minule, keď ste tvrdili, že voľby vyhráte a do Bratislavy do parlamentu na štyri roky odídete.
- Ja a do parlamentu? Za ZRS? Tak na to si ja už nepamätám.
- Jáj, predseda. Však práve ten váš možný odchod nám dodal radosti.
- Keď hovorím, že sa nepamätám, tak sa nepamätám. A ako predseda vám hovorím, že ani vy sa na nič také nepamätáte.
Bonusová kachnička pre toho, kto si spomenie, čo sa skrýva za skratkou ZRS (tá je snáď už načisto zabudnutá).
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či salaš neupratuješ, keď sem predseda turistov z Nemecka pozval?
- Prečo by som také kreposti robil? Však nech prídu. Keď sem minule nejakí prišli, neporiadok im nevadil?
- Pištík môj, to neboli Nemci. A tak sa mi vidí, že ani turisti. Turistov na tankoch som ešte v živote nevidel.
- Jarík môj, tí tu vtedy veľký bordel narobili, kým slivovicu neobjavili. Potom už nič inšô ani nechceli. Doteraz mám od nich dva tanky v lese schované, čo som za ňu od nich dostal.
A názory protagonistov sú dosť konzistentné s pôvodným zdrojom.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či vidíš, ako sa sem akási žena vlečie.
- Veruže vidím. Počuj, nie je to Zdenička, čo tu bola pred pol rokom na stáži?
- Ale Pištík, veď tá bola dva razy menšia. Hej, ženská osoba, čože tu chcete?
- Akože čo? Vari ma nespoznávate? Na stáži som u vás bola. A toto mi z toho ostalo.
- Veruže Pištík, pravdu si mal. Zdenička, pamätáme si ťa. Veď môžeš zasa niekedy na stáž prísť.
- Veru, ako Jarík hovorí. Ale príď, keď budeš zasa oné… menšia.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že furt len do toho prístroja hľadíš.
- Starý môj, to by si si aj ty mal kúpiť. Aspoň by si videl, čo nové medzi ľuďmi.
- Pištík, však mne stačí do krčmy zájsť a tiež všetko zistím. Aj napiť pri tom dostanem. To tá tvoja vec nevie.
- Čože by nevedela? Normálne tam napíšeš, čo chceš, a privezú ti to. Aha, veď už ide.
- Í bisťu, celý nákladiak sem mieri.
- Vidíš, starý môj, už nebudeme musieť pre slivovicu každý týždeň do dediny behať.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme. Nejaký kozmonaut ti tam prišiel.
- Kozmonaut? U nás v krčme?
- Musí to byť kozmonaut. Furt o nejakom Sputníku bľaboce. Načisto mu nerozumieť.
- A po našom hovorí? Nie je to náhodou Maďar?
- Nechaj Pištík valašku. Po slovensky rozpráva. Ale Maďarsko veru spomínal. A ešte hovoril, že máme hroby kopať.
- To ako tým Maďarom? Zasa pôjdeme v tankoch na Budapešť?
- A čo ti ja viem? Ale chlapi hovorili, že ho treba nechať rečniť, lebo ináč sa tam úplne rozplače.
Slovníček tvrdí, že brepta je žvanil, tlachal, mluvka. Tak snáď to prejde.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď aj len tak, či žinčicu nevaríš, oštiepky nechystáš, parenicu neúdiš.
- Veruže nevarím, nechystám a neúdim. A ty?
- Však ani ja nie. Ale mali by sme, ináč nám predseda nové ovce nekúpi. A tak po piatej slivovici hovoril, že bez oviec nám salaš načisto zruší.
- Jarík môj, a ako to máme bez oviec chystať? Však to ani v Poľsku nevedia. A ovce nám zasa len dve ostali a ani tie som už pol roka nevidel. Ale neboj, predseda salaš nezruší. To by žiadne agrodotácie nedostal.
BJB. Bojím sa, že odteraz už všetko bude viac menej BJB.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa už z dediny vrátil, keď tam mal predseda tú tlačovú konferenciu.
- Starý môj, vrátil.
- A čo hovoril?
- Hovoril, že vraj ešte tento rok všetci vakcínu dostaneme.
- Pištík môj, ale veď mi tu žiaden cín nepotrebujeme.
- Jaj, či si len krepý. Nie vak cínu, ale vakcínu. Proti kovidu. Čo si rádio nesledoval?
- Aha. A to predsedovi dakto aj uveril?
- Veruže uveril. Malý Dodo. A tak vravel, že bude každý deň pred kultúrny dom čakať chodiť, aby ju prvý dostal.
Desať postáv s predpaženými rukami synchronizovane poskočilo vpred. A znova. Približovali sa k Yamovi. Ten viac neváhal a bežal preč. „Pani Lam, pani Čon,“ rozliehal sa dvorom jeho krik. „Prebrali sa.“
Z dverí vybehli dve ženy. Každá s hromadou žltých papierov. Jedna navyše držala vrecko lepivej ryže.
Nasledovala epická bitka, na ktorú je tento text príliš krátky. Na jej konci stálo desať nehybných postáv s papiermi prilepenými na čele.
„Mala by si Yamovi vynadať. Určite sa neoslobodili sami,“ precedila zadýchaná pani Čon.
„Určite. Ale musíš uznať, že to bola zábava. V našom veku si je toľko neužijeme,“ odvetila pani Lam.
Inšpirované scénou z filmu Pan Vampýr (1985). Ukážka (od 2:31) aj s (trošku) epickou bitkou. Vo filme sú síce Taoistskí kňazi, ale prečo by to nemohli byť kňažky? Wikipedia píše: In 1392, during the reign of Taizu, a minimum age was decreed, with only men over 40 years old and women over 50 years old being allowed to become priests. Tak jej budeme veriť.
A čínski upíri? Tí poskakujú. S rukami pred sebou. A deaktivujú sa tak, že im na čelo nalepíte papier s kúzelnou formulou.
Varovanie. Upozornenie. Drabble je prístupné až od osemnástich rokov.
A nie je prístupné predsedovi.
A je BJB.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do lesa nezájdeme. Na filmárov z Prahy sa podívať. Tí, čo tu minulý rok točili, prišli zasa.
- Veruže, mohli by sme. Ale divím sa, že ich predseda znovu nechal. To on nevie, čo tam natáčajú?
- A skade by to vedel? Anča mu už dávno detský filter na internete zapla. Ale je pravda, že minule po nich ostal v lese neporiadok. Po herečkách nejaké tabletky. Veveričky to žrali ako divé. No vidí sa mi, že tento rok ich nejak veľmi ubudlo.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že čo robíš, keď ťa vonku nevidno.
- A čože by som robil? Varím. Musíme to predsa osláviť.
- Veruže áno, Taký baran, čo medveďa celkom sám zaženie, to ti je veru hrdina. Oslavu si namôjveru zaslúži. Keby jeho nebolo, neviem, či by nám nejaká ovečka ostala.
- No vidíš Jarík, a takto nám aj jedna ostala.
- A predsedu nepozveme? Slivovicu by mohol doniesť.
- To by veru mohol. Ale neviem, či gulášu budeme mať dosť. Po tom medveďovi už veľa z toho barana nezvýšilo.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce nespočítame, keď už nám bol predseda nové kúpil.
- Zase? Veď sme ich už päť razy počítali.
- To veru hej, ale každý raz nám inšô číslo vyšlo.
- Jarík môj, to ti je preto, lebo všetky sa úplne rovnaké. Rozlíšiť ich nevieme. Ale ja som vymyslel, čo s tým. Máme ešte tie spreje?
- Myslíš tie, čo sme nimi predsedovi po dome anonymné nápisy maľovali?
- Veruže tie. Tak každú ovečku nimi inou farbou a vzorom posprejujeme a už sa nám pliesť nebudú.
V pôvodnom seriáli sa predseda sťažoval, že na salaši len dve ovce vidí. Bolo mu vysvetlené, že sa mu to len zdá. Pretože sa na seba tak podobajú. Ale možno preto im nové kúpil.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine. Načim nám nakúpiť.
- A kto sa s tým ťahať bude? Hádam nie ja.
- Však sa neondej a ovce vezmi, tie nákup ponesú. Veď minule si sa na nich aj sám viezol.
- Veruže viezol, ale to už nepôjde?
- Akože nepôjde? Vari ťa predseda videl?
- Horšie. Anča . A hneď do mňa začala, že nemám ovce zaťažovať. A že ja by som ich mal nosiť.
- Tak chytro bež za ňou, nech predsedu presvedči, aby nám konečne auto kúpil.
ondieť sa (nárečové) = žinýrovat se
načim si nájdite v slovníku
Dnes bez tradičného úvodu. Budete si ho musieť predstaviť.
- Pištík môj, predseda sem zasik mieri. Dobrýho zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Ja vám donesiem. Prečo ovce nestriháte, prečo žinčicu nevaríte? Kde sa oštiepke?
- Jáj, predseda, tri veci po nás chcete a my sme tu len dvaja. Jednu si vyberte.
- Výhovorky, výhovorky. Ale dobre. Keď sa zajtra vrátim, ani jednu neostrihanú ovcu tu nechcem vidieť. A teraz idem. Majte sa.
- Jarík môj, čo budeme teraz robiť? Hádam nechceš ovce strihať?
- Pištík môj, vari si nepočúval? Neostrihané ovce vidieť nechce. Na výlet k moru ich pošleme, a ani jednu tu predseda neuvidí.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce neostriháme. Veď už ti ich pod vlnou vidieť nie je. Keď minule prišiel školský výlet z Bratislavy, tak im deti zo zlej strany trávu podstrkovali.
- Veru Jarík, bolo by to už treba. Ale nestačilo by ich ostrihať len vpredu? Ako ten český hokejista, čo má meno, jak to pitie z Nemecka.
- Pištík môj, a vari si nepamätáš? To už sme predsa skúsili. Pol roka sme ich potom nájsť nemohli, ako po diskotékach chodili, až kým im to zasik nedorástlo.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme. Predseda má predvolebný míting.
- Jarík môj, a to sa ti ho chce aj v krčme počúvať?
- A vari nevieš, že na mítingu všetko pitie platí predseda?
- Tak to už hej. To by míting mohol každý deň byť.
- Pištík môj, vidno že správy nesleduješ. Zajtra má míting Malý Dodo, pozajtra Anča. A potom zasa predseda. A takto až do volieb. Krčmár ani zatvárať nebude.
- Starý môj, myslím, že viem, kde aj my budeme každý deň, minimálne do volieb.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si domov neutiekol
- Jarík môj, a čože by ma doma čakalo. Karanténa. Tu ti je ešte celkom dobre. Len keby sme papiere furt vypisovať nemuseli. Nehovoril predseda, že tu budeme … obrázky maľovať.
- Pištík môj, to si predseda akty a akty poplietol. Ale čo to je raz za čas formulár vyplniť. Aj tak nikto nekontroluje, čo tam napíšeš. Len razítko musí byť. Banánová republika.
- Však hej, banánov máme dosť. A odkedy sme to páliť začali, tak aj ľudia sú tu veselší.
Neplánoval som už použiť Stredoslovákov. Ale dnes som zistil, že Slovenský rozhlas vysiela nové diely (pôvodný autor textov, ale nové herecké obsadenie – okrem predsedu). Zatiaľ som z nových dielov počul iba prvý.
فلُوس - fulús - peniaze (hovorovo)
أنَا - ená - ja
حَشيش - hašíš - tráva (obidva významy)
عنْد - 3ind – u, pri (s pripojeným osobným zámenom vyjadruje vlastníctvo: عِنْدُكَ - ty máš)
مَخْرج - machraž - východ (z budovy)
مُدرِّس - mudarris - učiteľ
وقْت - waqt - čas
حَمام - hamám - holuby (nepliesť s حَمَّام - hammám - kúpeľňa)
أَعدُّ - 'a3uddu - ja počítam
Dúfam, že nabudúce už dorazíš.
Obsah šifry:
zajtra večer u mňa doma
v skutočnosti pre nedostatok písmen z'jtr' f'šár u mná dumá ale počíta sa.
imra'a aj عِنْدُكَ som počítal každé ako jedno slovo
Vysvetlenie:
Slovíčka sú to skutočné. Každý riadok šifruje jedno písmenko. V každom slove je pri jednom písmene vynechaná (oproti tomu, ako je slovo uvedené vo Wiktionary) jedna samohlásková značka (tie sa v bežnom texte nepíšu, ale v slovníkoch áno) a to písmeno je to hľadané.
Ukážme si príklad:
riadok:
مُدرِّس - mudarris - učiteľ V slovníku ho nájdeme ako مُدَرِّس. V našom riadku nad písmenom د chýba značka. Takže v tomto prípade je našim písmenom د (čo je d).
Akurát niektoré písmená sú nahradené čo najpodobnejšími.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si dole do dediny nešiel. Chlapi z krčmy olympiádu zorganizovali, keď tá skutočná nebude.
- Starý môj, už som bol včera. Na všetkých disciplínach je iba Malý Dodo prihlásený
- A to sa mu chcelo?
- Veruže ani nie, ale chlapi z krčmy vedia dobre presvedčovať, tak sa musel prihlásiť. Akurát po včerajšom behu cez prekážky, keď tretí krát na hubu spadol, už veľmi nespokojne vyzeral.
- Jaj, Pištík, tak to aby sme tam dnes radšej nechodili. Dnes ti je totiž na programe streľba.
Uvažujem nad zabalením, už to drabblenie začína viac pripomínať nepríjemnú povinnosť ako zábavu.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by sm mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce neostriháme. Už sa na nich pozerať nemôžem.
- Starý môj, vari sa ti chce manuálne pracovať?
- Veruže nechce, ale aj ty musíš uznať, že to budeme musieť čoskoro urobiť.
- Však uznávam, uznávam. Ale Jarík, myslíš, že to po takej dobe ešte dokážeme?
- Neboj, Pištík, na to sa nezabúda. Hneď nástroje prichystám a ty bež a zažeň ich všetky sem.
- Tak ja teda idem. Ale keď predseda zistí, že sme ich sami ostrihali, každý rok na nich bude predvolebné reklamy sprejovať.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zasa nie si v tej svojej záhrade za kolibou. Povedz mi Pištík, ako ťa taká kreposť napadla?
- Vari si nepočul? Apokalypsa sa chystá. Kto si nedopestuje, nič nebude mať.
- Pištík, a ty tomu aj veríš?
- Ale kdeže. Ale predsedovi som musel niečo nahovoriť, ináč by nám na to peniaze nedal.
- Však dobre, ale mohol si aj niečo iné vysadiť. Čo budeš robiť s piatimi hektármi kôpru.
- Starý môj, čo asi? Nazbierame, vypálime a predáme. A budeme jediní, čo kôprovicu vyrábajú.
Stále BJB. Ale furt lepšie, ako prvé tri nápady. Tie boli fakt strašné.
Ďakujem spolubývajúcim za vysvetlenie rozdielu medzi „dobrá rada od špatného rádce“ a „hodná rada od zlého rádce“.
- Dobrého zdravia, predseda. Čože nového mi nesiete?
- Ja ti dám. Kde sa ovce?
- Kdeže by boli? V karanténe ich mám, predvčerom sa z lyžovačky vrátili. A čože vy tu?
- Tu počúvaj asistenta, čo mi poradil.
- Vymysleli sme, samozrejme s p-p-p-predsedom, že b-b-b-budeme p-p-p-predávať p-p-p-pomoc s karanténou.
- Predseda, prečo vy toho pidižvíka nevyhodíte? Vari si nepamätáte, ako vám radil pštrosy chovať? A ako vám sochu chcel postaviť? Ešte teraz to celá dedina spláca.
- Neboj sa, tentokrát to má dobre vymyslené. Naš pomoc bude žinčica s kyslou kapustou. A to keď niekto vyskúša, celé dva týždne sa z jednej miestnosti ani nepohne.
Z obdobia po Jaríkovi, keď je Pištík na salaši sám a predseda má asistenta.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ne nepočul, aké zmeny tu predseda chystá?
- Jáj, starý môj, však to vždy po šiestom litri slivovice spomína, že by sme tu mali akvapark postaviť a že s nám sem Nemeckí turisti pohrnú.
- Ale tentokrát to asi vážne myslel. Výberové konanie vyhlásil.
- Starý môj, tam by sme sa mali prihlásiť. Takú cenu mu dáme, že nikto nedá menšiu.
- A to ako chceš fakt stavať?
- A čo si krepý? Však len zase potok odkloníme, predsedovi do domu, a akvapark bude hotový.
Na to, koľko mi to času zabralo, je to strašná blbosť.
Vie, čo sa deje. Má v sebe diabla. Musí to byť diabol. Už ho v sebe mala jej sestra. Vyšiel z nej a sestra zomrela. A teraz ho má v sebe ona.
Nikto jej nepovedal, ako sa do nej dostal. Ale ona to tuší. Určite to bolo kvôli tomu turistovi. S ním to bolo zvláštne. Najprv z neho vyšla biela krv. Až potom červená, ako z iných. Mohla práve to byť láska? Milovala ho? Nevie. Už to ani nezistí. Je hriechom zjesť niekoho, koho milujeme?
Žena ju poslala preč. K cudzím ľuďom. Snáď jej pomôžu a diabla z nej dostanú.
To som tak bol v kine a tam dávali pekný film. Tak som si naňho spomenul a niečo z neho vykradol. Vlastný nápad … skoro žiaden.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa do lesa neschováme, predseda sem zase mieri.
- Neboj, Jarík, nejako to zahovoríme. Dobrého zdravia, predseda. Čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem, ja vám donesiem. Kde sa ovce? Kde sa Anča?
- Jáj, predseda, kde by boli? V lese. Na schovávačku sa hrajú.
- Veruže, predseda, a vy sa k nim nepridáte?
- Schovávačku? Ako minule Malým Dodom? Dva týždne ho nikto nevidel. A keby si robotníci nevšimli, že jeden smrek žmurká, tak by ho hádam aj spílili.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine. Malý Dodo sa bol z Afriky vrátil a všetkým tam o tom hovorí.
- Jáj, Malý Dodo je veľký cestovateľ. Vedel si, že tam aj maláriu chytil?
- Hej? A to ti je čo?
- A vari nevieš? To ti je choroba. To keď v Afrike do teba komár sosák zabodne, tak to dostaneš. Ale u nás to nemáme.
- To je dobre, Pištík môj. Keby to aj tu bolo, tak pôjdem valašku brúsiť. A všetkým komárom sosáky odrúbem.
- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine.
- Starý môj, do dediny teraz neradno chodiť. Krčmár krčmu zavrel. Ľudia piť nemajú čo. Predseda sa v kultúrnom dome s posledným demižónom zatvoril. Ani Anču k sebe nepustí.
- Pištík môj, ako to, že ľudia nemajú doma vypáleno, však minulý rok bolo sliviek dosť.
- Vari si nepamätáš, ako sme všetku úrodu z okruhu dvesto kilometrov vykúpili a vypálili? Počkáme týždeň, nech sa potrápia, a potom môžeme cisternu do dediny doviezť. A uvidíš, ako sa peniaze pohrnú.
Pôvodne to mal byť komentík k téme. Ale vzniklo z toho drabble
Kolíčky? Radšej som sa pozrel do slovníka, čo to všetko môže znamenať. A zistil, že je to (okrem iného) tá vec, ktorou keď na gitare dosť dlho človek správne točí, tak struna urobí prásk.
Je ich tam šesť. Takže keby som sa chcel podeliť ešte s piatimi ľuďmi, tak by došli na každého a každý by si mohol praskúť svoju strunu (na mňa by určite zostala tá čo ide najťažšie). Ale keby nás bolo viac ako šesť, tak by nám pri rozdeľovaní došli a na každého by nedošli. Mám rád Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a ich slovníky.
