Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či dole za Ančou nezájdeš. Však minulé roky si o tomto čase sem na salaš skoro vôbec nezavítal.
- Jáj, starý môj, Anču mi ty ani nespomínaj. Neveril by si, čo si pre naše stretnutia vymyslela. Minule normálne špagát vytiahla a ruky mi začala viazať.
- Pištík môj, a vari nečítaš na internetoch a v časopisoch, že to je dobré? Že vás to môže tak nejak nakopnúť.
- Starý môj, nakopnutý som už paru razy bol, ale dúfam, že také niečo Anču veru nenapadne.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, aby sme mohli privítať toho, čo ho sem predseda poslal. Aha, už je tu.
- Dobrý den. Poslal mne za váma předseda, že mi tady pomůžete.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Počkaj, Pištík moj. Toto nárečia mi je povedomô. Neboli ste v televízore nadrbaný?
- Podívejte se, pane redak… tedy, pane báčo. To byla viróza a právě proto jsem tady. Potřebuju ji vyléčit. Předseda mi říkal, že tady na to máte lék.
- Tak to hej. Nalej mu, Pištík, tento tú našu slivovicu isto vydrží.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si náhodou za rodinou neodcestoval
- Rodinou? A ktoré z detí zo širokého okolia máš teraz na mysli?
- Pištík môj, inú rodinu som myslel. Tvoj brat nám fax poslal.
- Hej? A to ako? Však tu fax dobrých tridsať rokov nemáme. A teda ani nikdy predtým.
- Na predsedov to poslal. A navrch napísal, že je to pre malého pišišvora. Predseda s tým celú dedinu obehol, aby zistil, komu to má dať. Až keď sa Anči spýtal, tak tej to bolo hneď jasné.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine? Malý Dodo sa tam na predsedu nahneval.
- Ale hybaj? A čože mu predseda vykonal?
- Pastelky mu zabavil. Že vraj už je Malý Dodo na nich príliš veľký. A však sa ho opýtaj, keď sem zase mieri? Dobrého zdravia predseda? Čože novýho nám nesiete? Nič, ako furt?
- Dnes nie chlapi, dnes mám dobrú náladu. Obrázky vám nesiem ukázať, čo som sám nakreslil. A môžete ich odo mňa kúpiť. Viete, akú hodnotu budú mať o dvesto rokov?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
Ak tieto vety začujete od podivne vyzerajúcej dvojice mužov, majte sa na pozore. Ide o dvojicu, medzinárodne známu pod menami Pištík a Jarík, ktorí už roky predstierajú, že sú pastiermi oviec na jednom menšom salaši. Naša reportérka však zistila, že počet oviec na ich salaši prakticky nikdy nepresiahne dva kusy. Pokiaľ ste od nich zakúpili mäsové výrobky, ako napríklad guláš, či dokonca tlačenku, nemôžete si byť istí, že skutočne pochádzajú z oviec. Jeden zdroj tvrdí, že pôvodom jednotlivých surovín si nie je istá ani táto dvojica.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do toho Anglicka s Ančou a predsedom neodcestoval.
- Starý môj, s Ančou by som šiel, ale s predsedom sa mi veľmô nechcelo. Lenže pozvaný bol predseda a lístky mal len dva.
- Pištík môj, a to ťa zastavilo? Však minule sme predsedu do kufra schovali a dva lístky stačili.
- Ale to sme autobusom cestovali. V lietadle to nejde len tak, do kufra predsedu schovať. Ale aj tak všetko dobre dopadlo. Predseda šiel sám a za Ančou teraz do dediny zabehnem.

- Jarík môj, a vari sa ma to dnes neopýtaš?
- Pištík môj, a prečo by som sa pýtal, keď ťa vidím tu pri mne sedieť? Vari sám nevidíš, ako krepô to vyzerá, keď furt tak isto začíname?
- Nuž, starý môj, veruže ani veľmô nie.
- Pištík môj, však ti to je strašne detinské, čo tu každý deň vyprávame. Dospieť by nám už bolo treba.
- Dospieť hovoríš? A na čitateľov si nepomyslel? Každý deň sa na nás tešia. A takto ich chceš sklamať?
- Nuž, to je cena, ktorú som ochotný za dospelosť obetovať, Pištík. Hlavne teda keď ju oni platiť za nás budú.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa neschováme, keď sem predseda zase mieri.
- Jáj, to by sme museli rýchlo utekať. Dobrýho zdravia predseda. A čože novýho nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Upracte tu, nech sa na to dá aspoň pozerať. Jeleňa si sem delegácia príde zastreliť.
- Hej? A aká?
- A čo vás zaujíma, že aká. Vy musíte hlavne jelene zo susedných kopcov priviezť, nech majú čo loviť. A keď neprinesiete, tak vás do jelenieho kostýmu navlečiem a vy budete po hore behať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme, keď ju celú vymenili? Nejaký Angličan ju kúpil, a teraz tomu pub hovorí.
- A borovičku nalieva?
- Nie borovičku, Pištík, ale džin. To ti je borovička po anglicky.
- Ale Jarík, to viem. Však poznám všetky druhy alkoholu v okruhu päť tisíc kilometrov. A čo na to chlapi?
- Zvykli si. Len malý Dodo tomu furt fľaše utiera. Myslí si, že sa dajaký chlap objaví a prianie mu splní. To by ale na tých fľašiach muselo byť Made in Arabia.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či z mrazničky tú krabicu nevytiahneme, čo nám predseda priniesol, keď sa bol z hypermarketu vrátil.
- A veruže by sme mohli. Počkaj, zájdem po ňu… Aha, tu je.
- A čo nám to vlastne doniesol?
- Počkaj, Jarík, prečítam. „Krevety“ sa tu píše. A ešte, že môže obsahovať stopy kôrovcov?
- Hej? A to ti je čo?
- A čo ti ja viem? Kôrovce, to ti budú asi dajaké stromy.
- Pištík môj, a či už si videl stromy niekde chodiť a stopy za sebou nechávať?