Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel demonštrúvať za samostatnosť našej dediny.
- Jáj, to ti je kreposť. Kto to vôbec vymyslel?
- Malý Dodo. Rozhodol sa, že chce byť kráľom. Alebo aspoň prezidentom. A že najlepšie bude, keď z našej dediny samostatný štát urobí. To ti je teraz modernô, na Ukrajine to videl.
- To si myslí, že mu predseda prezidentskú funkciu nahá? A vôbec, bol by v tej krajine aj salaš?
- A čo ti ja viem? Ale hádam nie, aspoň budeme môcť Anči robiť colnú prehliadku.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Veď ja len tak, či nie si u Anči, keď je predseda v Amerike.
- Či si len krepý, predseda sa včera vrátil?
- Veruže sa mi zdalo divné, že ho vidím prichádzať. Dobrýho zdravia predseda. A čože nám z Ameriky nesiete?
- Kvet vám nesiem, kua kua.
- Nám? Nemali ste Anči doniesť? Aj keď taký škaredý veru neviem.
- Ale tento aj robí niečo, na rozdiel od vás. Muchy chytá. A potom ich žerie?
- Jáj, tak to aj my by sme boli tak škaredí, keby sme muchy museli žrať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či sa o to decko staráš, čo ti tu bola Zdenička z Prahy nechala.
- Jááj, ticho budz. Teraz zaspalo, nie že mi ho zobudíš.
- Tak to ja už mlčím, ale vidím, že predseda sem zasik mieri. A ten mlčať nebude, na ovce sa bude vypytovať. Dobrýho zdravia predseda, čože novýho vám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Vám nič, ale malému nesiem nové plienky.
- A nemala to radšej Anča doniesť?
- No iste. Anču sem poslať. Jedno decko vám nestačí?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, predseda ťa bol zháňal, že potrebuje niekoho na družstvo, aby obilie mlátil.
- A teba nechcel?
- Aj chcel, ale o ovečky sa misí dakto starať.
- Tak to aj ja sa misím. Však ich dve máme, každý sa o jednu postará.
- Joj Pištík, pravdu máš. Tak keď príde predseda zasa dakoho k mláťačke zháňať, tak mu toto povieme.
- Ty, počkaj Jarík. K mláťačke? A to je kto? Pekná je?
- A či ja viem. Ale aj keby pekná bola, obilie kvôli nej mlátiť nepôjdem.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zasa na televízor nehľadíš. Však už si dobre tri týždne z koliby nevyliezol, odkedy ho tam máme.
- Jáj, starý môj, vzdelávam sa, programy v cudzích jazykoch pozerám, duchov cudzích kultúr nasávam. Dobre som povedal, súvislo, až mi je to divnô.
- Veruže veľký vplyv to na teba má. Ale nieže s tým budeš v krčme machrúvať. To by ti predseda televíziu zatrhol.
- Nič sa neboj, v krčme ani pred predsedom sa furt rovnako budem tváriť a machrúvať budem jedine pred Ančou.

- Helou Steven, tak ako? Vyspal si sa?
- Helou, Pištík. Veruže nevyspal. Celú noc som slovenský jazyk študoval.
- A sám? To ja radšej s Ančou jazyky študujem. Ak sa teda aj k tomu dostaneme.
- Nuž to aj ja. Ale chcel som pochopiť spirit, duch, toho vášho jazyka.
- To veru neviem, na čo ti to bude. Predseda slovensky rozpráva celý život a aj tak mu nikto nerozumie.
- Minule anglicky skúsil niečo na mňa povedať a ani tak som mu nerozumel.
- Jáj, to sme ho s Jaríkom učili, keď do Anglicka cestoval. Ale ako má povedať kua kua sme nakoniec aj tak nezistili.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si do hory nešiel, drevo do pece narúbať.
- A veru by sa zišlo, aj ovce už zmrzli, aj psa som už päť dní nevidel. Kde vlastne je?
- A čo si nepamätáš? Na vegetariánstvo sa dal. A teraz sa snaží mrkvu spod sňahu vyhrabať.
- Náš Dunčo? A to sa mu čo stalo?
- A vari sa nepamätáš? Veď pred piatimi dňami tu predseda slivovicu doniesol a jednu fľašu na zemi nahal. A kým sme sa zbadali, už ju mal Dunčo v sebe.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si na rekvalifikačnom kurze, kam ťa bol predseda poslal.
- Jáj, ten mi ani nespomínaj. Na programovanie ma poslal.
- A dozvedel si sa dačo?
- Veruže dozvedel. Aj som si to zapísal: ‚premenná… je logické… pamäťové… miesto so svojou hodnotou!‘.
- Čo hovoria? Urážajú nás?
- Neviem, ale pre istotu som im valaškou kydol a už ma tam nikto neuvidí. A keď predseda bude mať reči, pošleme tam jeho. Keď naňho začnú takéto reči vyťahovať, veru neviem, či ešte niekedy nejaký kurz usporiadajú.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Nuž veď ja len tak, či sa stále pred predsedom neschovávaš.
- Jáj, to sme len hru s predsedom hrali.
- Schovávačku?
- Tak je. To mu len povieš, aby sa chvíľu nedíval a schováš sa.
- Pištík môj, ale to si sa nedobre schoval, keď ťa už našiel. To náš pes sa schoval tak, že ho už dva roky nevieme nájsť. A aj ovce sebou zobral.
- Jáj, či si len krepý. Ja som sa mu nahal nájsť. Teraz sa on musí schovávať a my môžeme pokojne za Ančou chodiť.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- Ja len tak, či si slušne oblečený, nejaký človek v obleku sem mieri.
- V obleku? To bude minimálne z Bratislavy. A čože ty tu chceš, biedna duša? Omrzelo ťa voľačo?
- Dobrý deň. Ja som Karol Strčnos, idem tu vykonať daňovú kontrolu.
- Čo hovorí? Uráža nás?
- Len kľud Pištík, nechaj zatiaľ valašku. Kontrolu vravíte? To vás predseda poslal?
- Nie. Ten ma varoval, že sem idem na vlastné nebezpečenstvo. Pustiť ma nechcel.
- Pravdu mal. Keď Pištík zistí, čo tu idete robiť, už mu valašku z ruky nikto nedostane.