Ruiny

Varius sa prehrabával v sutinách Ríma, prvýkrát v histórii impéria dobytého barbarmi.
Starý Flavius, sediac na kameni, zachytil odraz svetla. Gladius. A v rukách jeho syna!
„Polož to naspäť, Varius.“
„Okolo je samý barbar.“
To je pravda, pomyslel si Flavius, jeden z nich so mnou rozpráva. Chcel mu povedať o senáte, o starých časoch republiky, čo ani on nezažil, len vyčítal z kníh. Že vládnuť nemá sila, vojsko ani žiadny princeps! Žiadne intrigy, zrady, meč, ale učenie, rozum, slovo!
Jeho reč zostala vnútri, triasla s ním, s jeho rukou. Ostrým pohľadom spražil Variusa.
Krik Vizigótov. Syn má meč. Triaška ustala.