Zvuky

Keď sa v tichu ozvalo zapraskanie, reflex ho prinútil otočiť sa za zvukom. Zovrel pevnejšie svoju zbraň a vytreštil oči. Chvíľu takto zostal, ovládajúc strach, čo mu zvieral hrdlo, a snažil sa pozorne počúvať. Tak ho to učili. Ale tma, pocit nebezpečia a jeho vyšponované nervy urobili svoje. Keď zbadal na zemi rýchlo sa pohybujúci tieň, panika ho ovládla úplne.
Bolo to myš, uvedomil si vzápätí. Príliš neskoro.
V okamihu, keď sa jeho nohy rozbehli najkratším smerom k táboru, les ožil zvukmi cudzích krokov, ktoré sa blížili k nemu.
Bežal rýchlejšie, než považoval za možné.
Záblesk, tma a milosrdné bezvedomie.