Kvapky rubínu na tvojej koži

Prečo o vrahoch hovoria, že majú na rukách krv?
Sedí na posteli, pozerá na tie svoje. Obyčajné, normálne ruky... až na tie jazvy.
Niektoré sú od psov.
Niektoré od jeho dýky.
Použil ju proti človeku. Čepeľ kĺzala pod kožu. Oslobodzovala nádej a tá odletela niekam, kde v ňu veria.
Bál sa, že bude vzdorovať. Desil sa toho, že sa poddá.
Zabil. Niekoho, kto mal sny, kto sa tešil z maličkostí, dobrého človeka. Ostal po ňom len popol, chladný, ostala prázdna schránka, nevidomé oči, šero. A predsa, občas ho videl...
Nie, nechce na to myslieť. Vstane.
Čepeľ si pýta rubínovú daň.