Nemám vzdelanie v odbore, tak odpustite. BJB (to je takpovediac môj žánr).
Ľudia.
Mnoho ľudí.
Dupú po chodbe. Trieskajú dverami. Chodia k nemu.
Dožadujú sa odpovedí na stupídne otázk. Nepozerá na nich.
Ráta kachličky na stene.
Zvyčajne zase oddupocú.
Tento nie. Tlmene sa zhovára so ženou v plášti.
Kto je to? Čo chce? Nech ide preč!
Žena oddupoce tiež. Osamie s tou mĺkvou postavou.
Čo sa deje? Čo sa robí?! ČO CHCE...
"Pst, nechcem ti ublížiť."
Možno nechce.
Možno nik nechce.
Ale predsa to robia.
HLUK!
SVETL!
"Smiem sa na teba pozrieť?"
Pozrieť.
Veď vidí.
Zachmúri sa, nerozumie.
"Sľubujem, že keď povieš, pôjdem preč."
Obozretne, sťa lapené zvieratko, pozrie na muža. Kývne.
Ten muž bol Hans Asperger (prosím, gúglite :D).
Autisti - vrátane Aspergerov nemávajú radi zmienený hluk. Tož téma, okay.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit