Zúfalstvo, vášeň, hnev

Kým Jaroš ošetroval ranenému hlavu, Stein vyprázdnil hostinec.
Zlatníckemu cechmajstrovi Hausserovi sa triasol hlas. „Niekoľko týždňov dostáva Margita ľúbostné listy.“
„Ľúbostné?“ zrúkol Stein.
„Áno. Vyznania lásky od údajných ctiteľov. Perverzné, nemravné vyznania, rozumiete? Naliehali, že si po ňu prídu...“
„Hlásili ste to mestskej hliadke?“
Cechmajster prikývol. „Považovali to za bezvýznamný žart.“
Stein sa zachmúril. „Svojský žart!“
„Margita bola zúfalá. Keď počula, že tu prespíte...“
„Napadli vás tí ctitelia?“ zaujímalo Barbariča.
„Dvaja. Cestou za vami. Tešili sa, že ju konečne majú.“
„Chlípne svine!“ uniklo Steinovi. „Dostaneme ich!“
Hausser zvesil hlavu. „Prosím...“
Stein strácal trpezlivosť. „Vzchopte sa, človeče! Seržant, Barbarič, máme prácu!“