Vymazané koláčiky

„Doý eň, ao ám ôem omôcť?” ozvalo sa v telefóne.
To snáď nie, veď mu rozumiem len vďaka tomu, že viem, čo má povedať ako prvú vetu. Prečo sa im nedá napísať?
„Dobrý deň, mám problém s mojím poštovým klientom.”
„Úšali ste eštart?”
„Ano, skúšal som reštart programu, počítača, vymazať koláčiky...”
„Posím spavte eštart.”
Nemá zmysel vzdorovať. Reštartujem a čakám na linke. Počujem ako dýcha. Ktovie či počuje on mňa. Snažím sa dýchať čo najtichšie.
„Ideš na obed?” spýta sa kolega. Vydýchol som všetok vzduch naraz, sakra!
„Reštartované, nefunguje.”
„Osím moment, pepojím ás.”
Nie!
„Doý eň, ao ám ôem omôcť?”