Vo vlaku Watson celý prekrútený príbeh dopísal. Do Sussexu sme dorazili podvečer. Mračná sa trhali, slnko pozlacovalo stromy. Včely odbzučali k úľom. Kraj sa ukladal spať.
Watson vstúpil do izby s horúcim čajom a otázkou: „Ako dlho sa poznáme?“
„Vlani sme zavŕšili polstoročie, drahý priateľ. Ak neodrátate roky, čo som strávil mŕtvy alebo v Oriente.“
„Myslíte, že by sme si mohli potykať?“
Zopárkrát som žmurkol. Slzy? Absurdné. Prijal som priateľovu ponúknutú ruku a stisol. Usmial sa na mňa, zhovievavo, akoby presne vedel, čo sa deje v mojich útrobách.
„John,“ vyslovil som, vďačný za jednoslabičnosť, lebo hlas sa mi lámal.
„Sherlock.“