U Abernethyho nám povedali, že pán nie je doma, a nevedia, kedy sa vráti.
Vonku mi cestu zastalo premoknuté dievčatko so štrbavými zubami. Bezdomovkyňa. Podozrievavo si ma premerala. “Ty si Sherlock Holmes?”
Vytrhol som stránku notesa a narýchlo načmáral odkaz. Podal som jej ho s librou. “Pre Wigginsa.”
Odbehla.
“Potešujúce, Watson. Tradícia Baker Street pretrváva aj po našom odchode.”
* * *
O dve hodiny nás od obeda vyrušil vychudnutý mladý muž so škaredým kašľom. Nepredstavil sa, odmietol pivo, odmietol aj Watsonovu lekársku starostlivosť, ale prijal bankovku. Odišiel bez pozdravu.
Pozorne som si prečítal lístok, čo priniesol, a znechutene som ho zhúžval.
Neskoro.