Neplač, nemám to rád
Severka Plamenná
Poviedku „Neplač, nemám to rád“ so siedmymi kapitolami zaradila autorka do kategórií romantika a komédia, čo je bez akýchkoľvek pochybností správna voľba. Je napísaná po vydaní HBP a nenásilným spôsobom zahŕňa aj novo zistené fakty. Dej sa odohráva niekoľko rokov po porazení Voldemorta. Hlavnými postavami tejto poviedky sú Severus Snape, malý šušlavý chlapec a Hermiona, čo už samo o sebe naznačuje dobrú zábavu.
Prednosti tejto poviedky sú viaceré. Autorka si dáva záležať nielen na deji, ale aj na „technickej“ dokonalosti. Gramatické chyby sa v poviedke prakticky nevyskytujú. Interpunkcia priamej reči je tiež správne použitá. Odseky sú vhodne zvolené a ak je náhodou niekde veta na päť riadkov, nepôsobí rušivo. Poviedka ako celok pôsobí veľmi dobrým dojmom. Severka Plamenná nám ňou rozhodne dokazuje, že vie, čo robí.
Dej poviedky nie je zvlášť komplikovaný. Snape sa snaží nájsť matku chlapčeka, ktorá sa mu (nie len vlastnou vinou) stratila. Na začiatku sa dozvedáme, že Harry Potter je nový minister, ktorého však Hermiona nemá veľmi v láske, pretože mu sláva stúpla do hlavy. Ďalej nám autorka predstavuje Severusa Snapa. Oslobodeného od všetkých obvinení, ktorý si však, vďaka nenávisti nového ministra, nemôže nájsť žiadnu prácu. Prechádza sa po ulici, zvažuje svoje vyhliadky do budúcnosti, keď ho vtom niekto zaťahá za okraj habitu. Šušlavý chlapec, ktorý nemá zo Snapovej osobnosti absolútne žiaden strach a samozrejme Severus vyvedený z miery, je veľmi sľubný začiatok. Severka Plamenná však samozrejme nezaháľa ani v ostatných kapitolách.
Postavy sú opísané väčšinou verne. Povaha Harryho Pottera zrejme odzrkadľuje autorkin postoj k nemu. Je to jediná postava, ktorej povaha sa oproti knižnej predlohe rapídne zmenila. Avšak chýba logickejšie alebo podrobnejšie vysvetlenie tejto zmeny. Snape je po väčšinu času veľmi dôveryhodný. Až na konci sa kategória romantika čiastočne prejaví, ale nikto nemôže povedať, že nebol varovaný. Hermiona, napriek tomu, že je jednou z hlavných postáv príbehu, nie je hybným elementom celého deja. Autorka jej venuje dosť priestoru, ale málo možností aktívne ovplyvňovať dej. Jej najväčšia úloha spočíva v jej neprítomnosti. Postava malého Sebastiána je v celku jednoduchá. Jeho šušlanie je nákazlivé napriek tomu, že je trochu nelogické. Ako bolo autorke vytknuté v jednom z komentárov, ak človeku chýbajú predné zuby, šušle úplne iným spôsobom.
To, že poviedka „Neplač, nemám to rád“ je komédia, je nepopierateľný fakt. Autorka bravúrne prejavila svoj zmysel pre humor. Vytvára situácie, pri ktorých sa čitateľ môže aj nahlas zasmiať. Občas používa aj autorské poznámky v texte. Má cit pre ich správne umiestnenie a naformulovanie, takže nerušia pri čítaní a stávajú sa ďalším komickým elementom.
Zakončenie poviedky je vskutku romantické. Je to jeden z mála momentov poviedky, ktorý by sa dal autorke vytknúť. Na tom mieste by sa možno dalo uvažovať o zmene. Avšak, ako už bolo povedané predtým, poviedka je zaradená medzi romantické, t.j. čítať na vlastné nebezpečie.
Poviedka „Neplač, nemám to rád“ od Severky Plamennej neodškriepiteľne patrí medzi Perly českej fanfikcie. Dúfajme, že autorka nás obohatí aj o ďalšie podobné skvosty. Veľa šťastia!