Ďalší!
Dott
Dlhšiu dobu som hľadala poviedku od slovenského autora fanfikcie, ku ktorej by som nemala žiadne zásadné výhrady a mohla by som ju s radosťou nominovať do Siene slávy. Víťaza môjho osobného rebríčka som napokon našla medzi poviedkami od Dott, ktorej tvorbu som už dlhšie práve pre tento zámer sledovala.
Poviedka „Ďalší!“ je kratšou jednorázovkou o Remusovi a sleduje hneď dve dejové línie. Jedna z nich rozoberá problémy s hľadaním zamestnania pre vlkolaka, druhá sa zameriava na Remusovu minulosť. Príbeh sa odohráva v kancelárii na oddelení Zamestnávania nezamestnateľných tvorov, kde sa o Lupinovo pracovné uplatnenie stará veľmi svojská, a mne zároveň veľmi sympatická, úradníčka. Remus sa počas rozhovoru s ňou vracia k starým spomienkam. Dozvedáme sa nielen udalosti zo súčasnosti (dej poviedky sa odohráva niekedy pred Harryho tretím ročníkom), ale i z minulosti. Pozorujeme ako Lupin dostane odznak Prefekta, sledujeme výber jeho povolania na pohovore s McGonagalovou a cez spomienky na vlkolačie vnímanie sveta preskakujeme až k Siriusovi.
Na poviedke nesmierne oceňujem schopnosť autorky prirodzene zosúladiť dve dejové línie, ktoré sa navzájom pekne prelínajú, dopĺňajú. Jedno úradníčkino slovo dokáže preniesť nielen Remusa, ale i čitateľa o mnoho rokov späť a vyvolať predstavy, spomienky. Že je to v skutočnosti práca autora, mi pri čítaní ani len nenapadlo a za to udeľujem Dott ďalší bod k dobru.
Veľmi sa mi tiež páči plynulosť autorkinho štýlu. Nenarazila som na jediné miesto, kde by som sa pozastavila nad zvláštnou vetnou konštrukciou, či neprimeranou a nevhodnou pasážou. Gramatika je bez väčších chýb, občas iba chýba nejaká čiarka.
Ďalšia vec, za ktorú musím autorku pochváliť, sú hlavné postavy. Obe, Remus a úradníčka, sú výborne napísané, plastické. Vieme si predstaviť ich základné povahové črty, vieme sa do nich vcítiť, pochopiť ich. Dott nám ich približuje cez dialógy, ale najmä cez ich správanie, cez drobné zlozvyky, cez výrazy tvárí, žmurknutia či úsmevy. Aj vďaka tomu môžeme celú situáciu sledovať akoby zvnútra príbehu, čo mu pridáva na pútavosti a zaujímavosti.
Poviedke by som však vytkla na môj vkus príliš otvorený záver, pretože sme sa vôbec nedozvedeli, aké zamestnanie mu napokon našla. Možno by tiež bolo lepšie, ak by autorka načrtla menej otázok a mala tak priestor ich všetky zodpovedať. Takto vyzerala poviedka trochu nedotiahnuto. Najmä spomienku na Siriusa a jeho obvinenie, že Lupin je zradcom, by bolo treba o čosi zmierniť a/alebo dovysvetľovať.
Ako celok poviedka pôsobí výborným dojmom. Štylisticky je na vysokej úrovni, opis prostredia i situácie je dokonale zvládnutý, charaktery hlavných postáv sú načrtnuté stručne, ale výstižne. Myslím si, že poviedka „Ďalší!“ osloví nielen zarytých Remusových fanúšikov, ale i všetkých tých, ktorí hľadajú kvalitnú poviedku s originálnou témou.