Stephen
Mal som sedemnásť rokov, hovorili mi „Einstein,“ vesmír sa rozprestieral predo mnou vo svojich obmedzených štyroch rozmeroch a ja som, viac než čokoľvek iné, chcel pochopiť prečo vznikol a ako funguje.
Mal som dvadsaťjeden, a môj vesmír sa scvrkol do triviálnej sféry zúfalstva. Beznádej a bezvýchodiskovosť ma obrali o perspektívu až do chvíle, keď mi Jane ukázala cestu vpred.
Mám šesťdesiatpäť, sedím na invalidnom vozíčku, neviem povedať nahlas ani slovo, ale prešiel som – prevozil som sa – taký kus cesty teoretickou fyzikou, že moje sny sa priamo predo mnou zhmotňujú do skutočnosti. Do hlasového syntetizátora prácne naťukávam: „Space, here I come.“
- Pro psaní komentářů se přihlaste.
Komentáře
Strašně krásný!
Strašně krásný!
Ďakujem!
Ďakujem!
Krásné, silné a optimistické,
Krásné, silné a optimistické, nadchlo mě!