Skúška odvahy.
Les krátko po zotmení je esenciou mágie.
Kráčam po cestičke a bosé nohy mám špinavé od prachu. Na nahých pažiach mi naskákala husia koža. Neskorá jeseň je chladná... A mesiac vychádza, slnko zapadá. Bytosti lesa sa prebúdzajú.
V svetle vysokej sviečky, ktorú nesiem v rukách, vidím popadané, zošúverené hnedé lístie.
Leží pri okrajoch cestičky. No ja sa nesmiem zatúlať... vystríhali ma.
Spoza neďaľekých stromov sa ozve ľúbezný spev. Akoby spievali samotné srdcia starých dubov. Clivú pieseň o smrti, a o tom, aké krásne je cítiť trávu pod nohami. Len sa usmejem.
" Dnes v noci ma nedostanete," šepnem smerom k dryádam.
- Pro psaní komentářů se přihlaste.
Komentáře
Líbí moc. Byla bych dokonce
Líbí moc. Byla bych dokonce uchvácená, kdyby z toho nešla taková strašná zima!
Jímavé!
A ta slovenština...! To je krásný jazyk.
Nádherné!
Nádherné!
To je nádherně napsané! Úplně
To je nádherně napsané! Úplně tam jsem a slyším, jak všechno kolem tiše šeptá a dívám se, jak stromy zalévá měsíční záře..
To je prostě nádhera. Jako
Moc krásné. Je mi z toho zima
Moc krásné. Je mi z toho zima, vnímej to jako poklonu :-)
To je neuvěřitelně poetické.
To je neuvěřitelně poetické. Krása. :)
Tak poetické drabble a jak ta
Tak poetické drabble a jak ta slovenčina krásně, měkce plyne!